Slovensko si po brexite utiahne opasok, vo fondoch bude menej peňazí
25. 3. 2019
Veľká Británia do kohéznych fondov viac dáva ako dostáva. Jednou z nástrah brexitu je zmena štruktúry v prijímaní a rozdeľovaní európskych fondov. Podľa odborníkov tak krajiny v budúcnosti budú musieť viac prehodnocovať, na aké priority by mali ísť zdroje z eurorozpočtu. V súčasnosti je Veľká Británia čistým prispievateľom do kohéznych fondov Európskej únie (EÚ), teda viac dáva ako dostáva.
Pre krajiny ako Slovensko či Česká republika bude odchod Británie z EÚ podľa analytika Next Finance Jiřího Cihlářa znamenať „utiahnutie opaskov“.“Musíme si uvedomiť, že čerpanie európskych fondov je spojené so spolufinancovaním z rozpočtu danej krajiny. A to i na projekty, ktoré by sa za inej situácie neuskutočnili kvôli ich neefektivite,“ podotkol Cihlář. Prednosťou je najmä voľný trh, hovorí analytik. Podľa neho však nebude tragédia, že vo fondoch bude menej peňazí. „Zásadnou prednosťou EÚ by mal byť voľný trh a nie fondy. Práve voľný trh by mal byť hlavnou devízou európskeho spolku,“ myslí si Cihlář. Reformou eurorozpočtu sa však krajiny budú musieť zaoberať viac. „Nielen brexit, ale aj spoločná obranná politika či migračná politika budú mať pravdepodobne odraz v budúcej rozpočtovej politike EÚ. Tieto dôvody povedú prirodzene k diskusii, ako a načo sa budú v ďalších obdobiach používať obmedzené rozpočtové zdroje. Je pravdepodobné, že rôzne krajiny alebo skupiny krajín budú mať na túto tému odlišné názory a môžeme čakať zaujímavú diskusiu,“ očakáva analytik ČSOB Marek Gábriš. Ministerstvo financií (MF) uviedlo, že diskusia k reforme rozpočtu EÚ už odštartovala dávnejšie, súvisí najmä s minuloročným predložením návrhu Európskej komisie k Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020. „Súčasná diskusia o podobe brexitu nemá na túto diskusiu vplyv, keďže rozpočet EÚ po roku 2020 je už nadizajnovaný iba pre 27 štátov,“ vysvetlil tlačový odbor ministerstva financií. Silnie tlak na zrušenie úľav. S odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ a automatickým zánikom tzv. britského rabatu však podľa MF SR silnie tlak na zrušenie úľav z odvodov do rozpočtu EÚ aj pre zvyšné štáty, akými sú Nemecko, Holandsko, Švédsko, Dánsko či Rakúsko. „Na druhej strane taktiež silnie tlak o zmodernizovanie výdavkov EÚ. Slovenská republika je otvorená diskusii k reforme rozpočtu EÚ,“ doplnilo MF SR. Podľa Cihlářa by sa mali európski lídri venovať najmä prehodnoteniu cieľov EÚ, na ktoré sa v posledných rokoch zabúda. „Problém je v tom, že reprezentanti EÚ budú chcieť i naďalej sedieť na čo najväčšom rozpočte. Napríklad jednotná mena nezmiernila ekonomické rozdiely centra eurozóny a južnej periférie. Naopak, euro je pre krajiny ako Grécko, Taliansko alebo Španielsko príliš silné a ukrajuje z konkurencieschopnosti týchto ekonomík,“ zdôvodnil Cihlář, prečo by sa mali štáty zaoberať viac cieľmi EÚ.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
O Slovensko nie je záujem
23. 3. 2019
Slovensko sa dlhodobo nachádza medzi členskými štátmi Európskej únie s najnižším podielom cudzincov na celkovom počte obyvateľov. Potvrdzujú to najnovšie čísla Eurostatu. Oproti priemeru Únie, teda 4,4 percentám, prijalo Slovensko v roku 2017 iba 1,3 percenta imigrantov z celkového počtu prijatých imigrantov v krajinách európskeho bloku.
Minulý rok však toto číslo mierne poskočilo na dve percentá. Menilo sa aj zloženie prisťahovalcov – väčšinu momentálne tvoria občania z krajín mimo Únie. „Očakávame, že tento rastúci trend bude pretrvávať aj vzhľadom na potreby slovenského trhu práce, ktorému chýba podľa niektorých odhadov až stotisíc pracovníkov v rôznych oblastiach,“ vysvetľuje Zuzana Vatráľová, riaditeľka Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Popri migrácii zo sociálnych dôvodov, akými sú napríklad zlúčenie rodiny alebo manželstvo migranta s občanom Slovenska, je totiž podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu najvýraznejším faktorom, ktorý má vplyv na legálnu migráciu do našej krajiny, práve migrácia za prácou, podnikaním a za štúdiom.
Česi budú pracovať menej
20. 3. 2019
Dobrá správa pre českých zamestnancov: politici ostatných veľkých strán sú ochotní hovoriť o nápade strany ČSSD skrátiť pracovný čas zo 40 na 37,5 hodiny týždenne. Zlá správa: nebude to hneď. Ešte nie v tomto volebnom období.
Prvý „výkop“ urobila sociálna demokracia na svojom zjazde tento mesiac. Ministerka práce Jana Maláčová tam hovorila o skrátení pracovného času na 37,5 hodiny, teda o pol hodiny denne. „Skrátenie pracovného času bude témou programových diskusií, ktoré v súčasnej dobe ČSSD chystá. Aby mohol byť výsledný návrh legislatívne schválený, budeme na to potrebovať v parlamente partnera. Tým, že sme súčasťou vládnej koalície, je logické, že debata musí prebehnúť v koalícii,“ odpovedala námestníčka ministerky Maláčovej Zuzana Jentschke Stöckelová. Argumentuje nastupujúcou digitalizáciou a tiež tým, že Česi pracujú na pomery EÚ veľa. Expertka na sociálnu politiku v strane ANO Radka Maxová je zdržanlivejšia. „Taký razantný zásah do pracovného procesu musí byť prerokovaný na tripartite. Bez toho to nie je priechodné,“ mieni Maxová.
Británia odchodom z EÚ spomalí
18. 3. 2019
Minulý týždeň sa na finančných trhoch niesol v pozitívnom duchu. Akciové trhy v Európe a v Spojených štátoch amerických testujú kľúčové rezistencie.
O pozitívnu náladu sa postarali správy o ďalšom pokroku v obchodných rokovaniach medzi USA a Čínou. Dohodu by už nič vážne nemalo ohroziť, avšak ďalšie smerovanie obchodných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou bude závisieť od toho, ako bude Čína dodržiavať podmienky dohody. O zvýšenú volatilitu sa na európskych trhoch postarala séria hlasovaní ohľadne brexitu.
Dvesto miliónov je účet za tvrdý brexit
15. 3. 2019
Odchod Británie bez dohody by na našom hrubom domácom produkte spôsobil nemalé škody. Podľa spoločnosti Deloitte by sa totiž dlhodobo znížil o takmer 0,3 percenta, vinou čoho by naša ekonomika prišla celkovo o 207 miliónov eur. „Slovenská ekonomika brexit pocíti. Vo variante bez dohody by ročný hrubý domáci produkt klesol o 207 miliónov eur, respektíve tržby slovenských firiem by klesli o 529 miliónov eur. Z konkrétnych sektorov ovplyvní brexit negatívne najmä automobilový priemysel. Pokles tržieb by však pocítili aj firmy v ostatných odvetviach spracovateľského priemyslu, v odvetví činnosti v oblasti nehnuteľností, dopravy a ďalších odvetví,“ vysvetľuje David Marek, hlavný ekonóm spoločnosti.
Najtvrdšiu ranu by zrejme dostali firmy pôsobiace vo výrobnom priemysle, konkrétne automobilky. Tie by v prípade tvrdého brexitu mohli ročne prísť o viac ako 53 miliónov eur na tržbách. Zmeny by sa mali najviac dotknúť žilinskej Kie, pre ktorú je britský trh dôležitý. Ročne naň vyvezie zhruba 17 percent produkcie. Spoločnosť už v minulosti informovala, že prípadný výpadok bude zrejme riešiť preorientovaním sa na iné trhy. Výrazný dosah by pocítili pochopiteľne aj subdodávatelia, teda výrobcovia dielov a príslušenstva poskytujúcich dodávky. Negatívne by sa na našom výkone odrazil aj nižší výkon nemeckých a ďalších európskych automobiliek, ktoré takisto postihnú dosahy tvrdého brexitu. Z ďalších odvetví ovplyvní brexit aj odvetvie činnosti v oblasti nehnuteľností, výrobu kovových konštrukcií a výrobkov, výrobu gumových a plastových výrobkov, výrobu základných kovov, hutnícke spracovanie kovov, zlievarenstvo a ďalšie odvetvia.