Slovensko rokuje s Bruselom
1. 11. 2021
Slovensko plánuje žiadosti o platbu z fondu obnovy predkladať Európskej komisii dvakrát ročne, približne na jar a na jeseň. Prvá žiadosť má teda odísť zhruba na jar 2022, treba k nej však splniť 14 míľnikov, väčšinu do konca tohto roka.
Už teraz však v semafore plánu obnovy svieti červená pri jednom z míľnikov, konkrétne pri reforme vysokého školstva. Ako bude Slovensko pýtať peniaze od komisie, ak budú míľniky meškať, sa zatiaľ nevie.
"Momentálne s Európskou komisiou prebiehajú intenzívne rokovania k rôznym témam, napríklad aj o tom, ako je možné postupovať v prípade, ak sa dané míľniky splnia aspoň do času podania žiadosti," odpovedali zo sekcie plánu obnovy a odolnosti úradu vlády.
Sekcia upozorňuje, že nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu v hodnote stoviek miliónov eur na investície, ktoré by mohli pomôcť regiónom, mestám a obciam.
V prvej žiadosti o platbu chce na jar budúceho roka Slovensko pýtať od EK zhruba 458 miliónov eur. Zo 14 míľnikov sú už tri splnené, pri jednom míľniku (vysoké školstvo) svieti červená, čo znamená, že štát očakáva výrazné meškanie, prípadne nesplnenie, a pri súdnej mape a výdavkových limitoch očakáva sekcia malé meškanie alebo čiastočné nesplnenie míľnika. Zvyšok ide podľa plánu. Údaje v semafore k prvej žiadosti o platbu aktualizovala sekcia na webovej stránke plánu obnovy 20. októbra.
V druhej žiadosti o platbu, ktorú chce Slovensko poslať pravdepodobne na jeseň budúceho roka ide skoro o 815 miliónov eur. Treba na to splniť 16 míľnikov. V aktuálnom semafore (z 25. októbra) z dielne sekcie svieti pri tejto žiadosti jeden míľnik už na zeleno, ide o reformu verejného obstarávania.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Lídri Únie dosiahli významnú dohodu o migrácii
29. 6. 2018
Lídri EÚ dosiahli v piatok na summite v Bruseli dôležitú dohodu o migrácii. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie predsedu Európskej rady (ER) Donalda Tuska zverejnené na Twitteri.
Na základe návrhu dohody, ku ktorému lídri EÚ po celonočnom rokovaní dospeli, umožnia jednotlivé členské štáty Únie na dobrovoľnej báze zriaďovať na svojom území centrá pre prijímanie migrantov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil podľa spravodajskej televízie Sky News dohodu za "dobrú správu". V podobnom duchu komentovala dosiahnutie dohody aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá však zároveň pripomenula, že medzi členskými štátmi EÚ stále vládnu v otázke migrácie veľké názorové rozdiely. "Po intenzívnej diskusii na nanajvýš náročnú tému, ktorou je pre EÚ migrácia, je dobrým signálom, že sme sa zhodli na spoločnom znení (dohody)," povedala po 12 hodín trvajúcich rokovaniach Merkelová. "Sme spokojní," povedal taliansky premiér Conte novinárom po skončení deväťhodinových rokovaní v Bruseli. "Bolo to dlhé vyjednávanie, ale oddnes Taliansko už nie je osamotené," dodal. Taliansky premiér spomenul body dohody vrátane možnosti zriadenia centier pre migrantov v krajinách EÚ, zameraných na rozhodovanie o žiadostiach o azyl. Zároveň však vyhlásil, že sa Taliansko doposiaľ nerozhodlo, či bude mať takéto zariadenia na svojom území.
Investície automobiliek v Británii klesli
27. 6. 2018
Kvôli neistote spojenej s odchodom Británie z Európskej únie sa investície automobilového priemyslu v Británii v tohtoročnom prvom polroku znížili na polovicu. Uviedol to dnes britský Zväz výrobcov a predajcov automobilov (SMMT).
Kým vlani automobilky za prvých šesť mesiacov investovali 647,4 milióna libier, tento rok len 347,3 milióna libier. Brexitové plány premiérky Mayovovej týkajúce sa obchodu pritom zväz označil za nereálne. Šéf zväzu Mike Hawes stanici BBC povedal, že sektor potrebuje mať jasno. Žiada tiež, aby Británia zostala v colnej únii. Scenár, keď krajina colnú úniu opustí bez toho, aby mala uzatvorenú preferenčnú obchodnú dohodu, je tou horšou z predpokladaných možností. Na otázku, čo by sa stalo, keby Británia s EÚ neuzavrela dohodu do konca roka, Hawes odpovedal, že by to nebol okamžitý koniec, ale že by išlo skôr o smrť kvôli "tisíckam menších uhryznutí". "Konkurencieschopnosť Británie sa postupne zhoršuje, takže je oveľa ťažšie prilákať investície. A investície sú tým, vďaka čomu sektor takú konkurenčnú schopnosť má," povedal. V stávke je budúcnosť jedného z mála britských úspechov v oblasti výroby od 80. rokov: automobilový priemysel zamestnáva vyše 800 tisíc ľudí a vytvára obrat okolo 83 miliárd libier ročne.
V gréckom Solúne vypukli búrlivé demonštrácie proti dohode s Macedónskom
25. 6. 2018
Viac než 5000 ľudí demonštrovalo v nedeľu v druhom najväčšom gréckom meste Solún proti dohode o budúcom názve susedného štátu Macedónsko. Informuje o tom agentúra AP.
Demonštranti pochodovali k budove macedónskeho konzulátu v Solúne, ako aj k sídlam dvoch gréckych koaličných strán - Syriza a Nezávislí Gréci (Anexartiti Ellines). Pred straníckymi sídlami demonštranti hádzali fľaše a stoličky. Polícia proti nim zakročila slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Informácie o prípadných zraneniach neboli známe a polícia uviedla, že nedošlo ani k zatknutiam. Dohodou, ktorú podpísali 17. júna na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka, by sa mal vyriešiť dlhoročný spor medzi oboma krajinami. Macedónsko sa po novom bude volať Republika Severné Macedónsko (Republika Severna Makedonija). Grécko by výmenou malo stiahnuť svoje námietky voči členstvu Macedónska v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii (EÚ). Dohoda má v oboch krajinách svojich odporcov. Macedónsko by malo oficiálne zmeniť svoj názov až po plánovanom referende na jeseň tohto roka. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, malo by dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Keby sa tak nestalo, v krajine vypíšu predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi referendom.
Koniec gréckej krízy?
22. 6. 2018
Ministri financií krajín platiacich eurom sa zhodli na dokončení záchranného programu pre Grécko, ktoré sa po ôsmich rokoch pomoci bude môcť finančne postaviť na vlastné nohy. Počas nočného rokovania dohodli ministri výšku poslednej časti záchranného programu na 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov. Podľa agentúry Reuters to po rokovaní povedal šéf euroskupiny Mario Centeno.
Grécko, ktoré sa s krízou potýka od roku 2010, by podľa dohody malo záchranný program opustiť 20. augusta. Aby získalo dostatočnú finančnú rezervu a upokojilo tým trhy, dostane v rámci poslednej tranže finančnej pomoci 15 miliárd eur. Pôvodne sa pritom hovorilo o tom, že z celkového objemu 86 miliárd schválených v rámci programu zostáva vyplatiť okolo 12 miliárd. Ministri sa zhodli aj na desaťročnom období úľav, o ktoré bude mať Grécko okrem iného predĺžené splácanie dlhu a platbu úrokov, čo má zadlženej krajine uľahčiť situáciu po návrate k finančnej sebestačnosti. Zástupcovia eurozóny sa obávali toho, že nedôvera trhov a vysoká cena peňazí, za ktorú by si Gréci boli nútení požičiavať, by mohli hospodársku obnovu krajiny opäť zbrzdiť. Euroskupina rokovala aj o ďalších krokoch, ktorými by Grécko ukľudňovalo veriteľa aj finančné trhy v nasledujúcich rokoch.