Slovensko dostane z Bruselu osem miliárd
29. 5. 2020
Vytvorenie rezervy v objeme 750 miliárd eur si vyžiada zavedenie nových daní aj zvýšenie platieb krajín do európskeho rozpočtu.
Prepad ekonomiky európskeho hospodárstva bude tento rok dvakrát hlbší, než to bolo po finančnej kríze pred dvanástimi rokmi. Európska centrálna banka predpokladá, že výkon krajín eurozóny spadne o osem až 12 percent. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto včera predstavila rozsiahly plán pomoci v objeme 750 miliárd eur. Pol bilióna eur majú tvoriť priame platby, na ktoré si chce Brusel požičať na finančných trhoch. Zvyšných 250 miliárd poskytne vo forme úverov. Komisia chce za dlh ručiť budúcim sedemročným rozpočtom na roky 2021 až 2027.
(Zdroj: hnonline.sk)
USA a Európa chcú spoločne bojovať proti daňovým rajom
20. 2. 2009
Pre spoločný postup sa dohodli mocnosti G20. Krajiny, ktoré ponúkajú nižšie alebo takmer žiadne daňové zaťaženie pre podnikateľov, bankárov a vôbec ľudí s mimoriadne vysokými príjmami, odčerpávajú z iných štátov miliardy.
Svet by preto mal prijať opatrenia voči tým, ktorí pravidlá
nerešpektujú ako ostatní. Aj keď
daňové raje nikto nepovažuje za hlavnú a rozhodujúcu príčinu finančnej krízy, za
jednu z príčin problémov určite áno. Ide o krajiny ako sú Kajmanské ostrovy,
Panenské ostrovy, Barbados, Svätý Kryštof a Nevis, ale tiež napríklad
Lichtenštajnsko či Švajčiarsko, Singapur, Seychely, Bahamy, Antigua, ostrov
Man, Svätý Vincenc a Grenadiny.
Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je
potrebné sprehľadniť systém, na základe
ktorého štáty, umožňujúce výhodné alebo žiadne zdanenie, fungujú. Ide najmä o
zabránenie daňovým únikom.
Niektorí adresáti hrozieb už začali dávať
najavo, že možno nastávajú zlé časy.
Napríklad premiér Barbadosu
vyzval všetky štáty a ostrovy v Karibiku, aby prijali legislatívu,
efektívne zabraňujúcu praniu špinavých peňazí.
Kritike už vychádza v ústrety aj Švajčiarsko. Najväčšia švajčiarska banka
sľúbila, že zverejní mená klientov, ktorým pomohla skryť pred daňami peniaze na
účtoch vo Švajčiarsku Lichtenštajnsku a inde.
Zrušiť daňové výhody sa rozhodol Zürich, čo zrejme povedie k odlivu mnohých
"klientov" z tzv. zlatého pobrežia. Z 26 švajčiarskych kantónov je
zatiaľ Zürich jediným, ktorý výhody pre majetných cudzincov zrušil.
Šot o voľbách do Európskeho parlamentu
19. 2. 2009
Podľa Európskej komisie by mali verejnoprávne televízie odvysielať politicky neutrálny šot, ktorý vyzýva k účasti v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
K odvysielaniu šotu bez zvyčajných komerčných poplatkov
vyzvala verejnoprávne médiá eurokomisárka pre komunikáciu. Komisárka vo svojom
liste zdôraznila, že informačná kampaň je inštitucionálne a politicky neutrálna
a jej cieľom je povzbudiť občanov, aby spravili politické rozhodnutie a išli
voliť. Vylučuje akékoľvek pokusy ovplyvniť toto rozhodnotie.
Cieľom šotu je dostať do povedomia verejnosti európske voľby a povzbudiť
voličskú účasť.
Lídri EÚ nerobia dosť v boji proti hospodárskej kríze
18. 2. 2009
Obvinili ich z toho členovia národných parlamentov. Kritika zaznela hlavne od člena francúzskeho Národného zhromaždenia, ktorý označil opatrenia proti recesii za "ťažko badateľné" a tie, ktoré sa prijímajú na národnej úrovni nie sú harmonizované. Opatrenia sú oproti tým prijatým v USA len "nesmelou odpoveďou".
Predseda Európskej komisie síce nespochybnil toto hodnotenie
ale objasňoval dôvody, pre ktoré sa
európsky plán obnovy nemôže rovnať americkému. Je 27 členských krajín, z
ktorých niektoré sú členmi eurozóny a niektoré nie. Sú krajiny, ktoré sú vo
vážnej recesii a krajiny s kladným rastom HDP.
Iné krajiny dostávajú pomoc zo záchranného plánu od EÚ. Politicky ani intelektuálne nie je ľahké
prísť s programom, ktorý pokryje 27 rôznych scenárov.
Šéf európskej exekutívy poradil poslancom, aby sa odpovedí
dožadovali u národných vlád.
Kompromisný návrh tzv. telekomunikačného balíka zatiaľ neexistuje
18. 2. 2009
Rada ministrov telekomunikácií sa na včerajšom neformálnom zasadnutí nedohodla.
Na stole sú
dve možné riešenia:
- prvé hovorí o práve
veta pre Komisiu, ktoré by sa však muselo opierať o súhlas združenia európskych
regulátorov telekomunikácií (v praxi by to znamenalo, že právo veta by Komisia
nemala ako uplatniť),
- druhé ponecháva Komisii
rovnaké miesto ako doteraz. Komisia teda bude môcť aj naďalej vynášať iba odporúčania (v
prípade, že nebude spokojná s rozhodnutím ktoréhokoľvek národného regulátora).
Ďalším sporným bodom je
prerozdelenie frekvencií rádiového spektra, ktoré sa uvoľnili ako dôsledok
digitalizácie vysielanie. Jednotná pozícia neexistuje ani v otázke, či by malo
ísť o proces regulovaný na európskej alebo národnej úrovni.
Európski ministri telekomunikácií poverili České
predsedníctvo, aby predstavilo návrh kompromisu pre vyjednávania medzi Radou a
Európskym parlamentom.
Zhoda medzi členskými krajinami vládne v tom, že nový
regulačný rámec pre prijatie telekomunikačného balíka by mal vytvoriť podmienky
pre investície do novej infraštruktúry.