Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.

Človek má tri cesty, ako múdro konať. Najskôr premýšľaním – to je tá najušľachtilejšia. Druhá napodobovaním – to je tá najľahšia. Tretia skúsenosťou – to je najtvrdšia. (Konfucius)

Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)

Hlupákom nazývame človeka, ktorý neurobil kariéru. (Laub)

Tí, čo to skúsili, tvrdia, že je lepšie byť dobre obesený, ako zle oženený. Asi to bude pravda, lebo druhý raz sa niekto neobesil, zatiaľ čo mnohí sa už druhý raz zle oženili!

Ak sa môže naraz pokaziť viac vecí, tak sa budú kaziť tak, aby z toho bol čo najväčší trapas.

Získaná skúsenosť je priamo úmerná vzniknutej škode.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...