Slovensko bojuje o miliardy, šance sú malé
21. 2. 2020
Vyjednávania o veľkých peniazoch. To je motív mimoriadneho rozpočtového samitu lídrov EÚ, ktorý odštartoval v Bruseli. Situácia je napätá, viacero krajín vrátane Slovenska je nespokojných s tým, čo majú v rokoch 2021 až 2027 dostať.
Na jednej strane brexit zvýši odvody jednotlivých členov a zároveň nové priority v technológiách a klíme okrešú eurofondy na regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. To podľa českého premiéra Andreja Babiša, ktorý Slovensko zastupuje, spôsobí, že Slovensko príde o 3,4 miliardy eur. Chceme vyjednávať, ale podľa analytikov sú naše šance slabé.
(Zdroj: hnonline.sk)
Komisia bráni dohodu ACTA
23. 3. 2010
Európska komisia sa včera pokúsila vyvrátiť obavy týkajúce sa nových drakonických zákonov ohľadom internetového boja proti pirátstvu. Zákony tvoria súčasť nového dokumentu známeho ako dohoda ACTA.
Komisia sa na dnešnom verejnom pojednávaní v Bruseli snažila uistiť podnikateľské a občianskoprávne skupiny, že Európska únia bude podnikať trestné stíhanie iba proti pirátskym tovarom na „komerčnej báze“ a nie „príslovečné domáce zdieľanie súborov“, teda medzi súkromnými osobami.
Komisia sa pokúsi presvedčiť partnerské krajiny, aby povolili zverejnenie návrhu textu, ktorý vznikol počas rokovaní ACTA. Šéf oddelenia pre duševné vlastníctvo a verejné obstarávanie na obchodnom riaditeľstve Komisie Luc Devigne tvrdí, že nie je čo skrývať a dodáva, že Komisia bude požadovať zverejnenie týchto dokumentov. Aby „Európa videla, že robíme, čo hovoríme a hovoríme, čo robíme.“
Internetové pirátstvo zavinilo menej pracovných miest
19. 3. 2010
V najbližších piatich rokoch môže Európska únia prísť kvôli nelegálnemu internetovému sťahovaniu o viac ako milión pracovných miest a stratiť približne 240 miliárd eur ziskov. vyplýva to z najnovšej štúdie o internetovom pirátstve.
Štúdia vypracovaná parížskou TERA Consultants pre Medzinárodnú obchodnú komoru, sa zameriava na pirátstvo v európskom hudobnom, filmovom, televíznom odvetví a v odvetví tvorby softvéru.
Zmienené oblasti priemyslu spolu vytvárajú tržby v hodnote 860 miliárd eur ročne a v roku 2008 zamestnávali viac ako 14 miliónov ľudí. Podľa štúdie však v rovnakom roku tieto odvetvia prišli vplyvom nelegálneho sťahovania o desať miliárd eur a približne 186 tisíc pracovných miest.
V prípade, že by tento trend pokračoval – a enormný nárast nelegálnych stiahnutí a pokrokové technológie internetového pirátstva naznačujú, že bude - do roku 2015 príde európska ekonomika o 1,2 milióna pracovných miest a 240 miliárd eur tržieb.
Už teraz sme svedkami rastúceho množstva prenášaných dát a zvýšeného množstva prienikov v oblasti internetu,“ vysvetľuje Patrice Geoffron z TERA Conslutants dôvody, prečo je pravdepodobný nárast internetového pirátstva. Trend sa nezmení ani v blízkej budúcnosti.
Nelegálne sťahovanie sa týka predovšetkým hudobných, televíznych a video stránok, na ktorých užívatelia využívajú takzvaný peer-to-peer (P2P) formát, teda výmenu súborov medzi sebou navzájom, a tým sťahujú hudbu a videoklipy na svoje domáce počítače a laptopy bez toho, že by za ne zaplatili.
Takéto počínanie má negatívny dopad na kreatívne odvetvia, kde najviac strácajú hudobníci, herci či umelci, ktorí kvôli týmto formám sťahovania prichádzajú o zisky.
Predsedníčka Medzinárodnej federácie hercov Agnete Haaland sa domnieva, že užívatelia potrebujú viac informácií o tom, aký mimoriadne negatívny sociálny a ekonomický dopad má ich konanie. Spotrebitelia by mali pochopiť, že nebude čo spotrebovať ak nebude možné zarábať peniaze vytváraním obsahu.
Haaland, ktorej federácia podporuje výsledky štúdie uviedla, že najlepším spôsobom ako zvrátiť súčasnú situáciu je zaviesť prísnejšiu legislatívu, ktorá by posilnila už existujúce zákony proti pirátstvu.
Členka Parlamentu Marielle Gallo, ktorá takisto tlačí na prísnejšiu legislatívu v oblasti duševného vlastníctva o štúdii povedala, že dokazuje, akú veľkú škodu tým ekonomika utrpí. Dodala však, že zaistiť prísnejšie pravidlá bude ťažké, keďže niektoré parlamentné skupiny sú zásadne proti.
Program „Mládež v akcii“
18. 3. 2010
Všetkým mladým, ktorých láka spoznávanie nových krajín, kultúr Európy, prezentovanie seba alebo svojej skupiny či organizácie v Európe, mladým, ktorí majú nápady na medzinárodné stretnutia, no potrebujú podporu, chceli by pomáhať a aj cestovať, ponúka program Mládež v akcii ešte viac možností. Projekty po vyplnení nenáročných projektových formulárov financuje z veľkej časti aj Európska únia.
Program Mládež v akcii je len jedným z mnohých programov, ktoré pre mladých pripravuje Európska komisia. Pod patronátom komisára pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež program financuje projekty, ktoré umožňujú mladým učiť sa inak, ako sú na to zvyknutí v škole. Vytvorenie takéhoto projektu sa na prvý pohľad môže zdať náročné, avšak nie je to vôbec tak: Komisia vytvorila dostupný, jednoduchý a ľahko realizovateľný program. Mladí od 13 do 30 rokov z EÚ (prípadne z ďalších krajín, ktoré sú do programu zapojené) spĺňajú základnú podmienku na to, aby o finančnú podporu svojich nápadov požiadali.
O grant na neformálne vzdelávanie môže požiadať mimovládna organizácia alebo neformálna skupina, čiže neoficiálne zoskupenie aspoň štyroch mladých vo veku od 13 do 30 rokov. Účastníci musia byť občanmi jednej z programových krajín. Finančná podpora je určená pre mladých, pre mládežníckych pracovníkov a všetkých tých, ktorých sa týka neformálne vzdelávanie.
Získať finančnú podporu, vytvoriť projekt a zažiť nevšedné veci vôbec nemusí byť náročné. Chce to iba odhodlanie, snahu a trochu energie byť aktívny.
Rakúsko sa teší na Chorvátsko v Únii
17. 3. 2010
Rakúsko verí, že Záhreb dokončí tento rok prístupové rokovania a vstúpi do Únie v roku 2012. Vyhlásil to rakúsky prezident Heinz Fischer po stretnutí so svojím chorvátskym kolegom Ivom Josipovićom vo Viedni.
Šance na to, že sa rokovania uzavrú tento rok je podľa slov Heinza Fischera veľmi dobrá. To by znamenalo, že Chorvátsko do Únie vstúpi v roku 2012.
Rakúsko podporuje tento proces ako dobrý pre Chorvátsko, pre región aj pre EÚ.
Pozvanie Josipoviča na návštevu Rakúska sa interpretuje ako jasný signál podpory pre vstup Chorvátska do Európskej únie. Návšteva sa udiala menej než tri mesiace po tom, čo bol bývalý prezident Stipe Mesić hosťom rakúskeho prezidenta počas novoročného koncertu vo Viedni.
Po inaugurácii smerovala prvá Josipovićova cesta do Bruselu, druhou zastávkou bolo Slovinsko. Včera bol chorvátsky prezident na návšetve Maďarska.