Slováci prerazili s dronmi v Británii
12. 8. 2019
Verejnosť aj kritici ich v minulosti označovali za hračky. Dnes ich využívajú korporácie či filmári. Práve netradičný „letecký“ biznis sa stal jadrom podnikania slovenskej firmy Uavonic, ktorá prerazila aj vo Veľkej Británii.
Drony sa skladajú z troch častí. Zo softvéru, z kamery či iného snímacieho zariadenia a z hardvéru, teda zo samotnej lietacej konštrukcie, vysvetľuje Ondrej Sluka, obchodný riaditeľ Uavonicu, popíjajúc kávu. V konferenčnej miestnosti firemných kancelárií v industriálnej časti Petržalky dominuje veľkoplošná letecká „dronová“ snímka zrúcaniny hradu Beckov.
Spoločnosť, ktorá vznikla v roku 2014 a stála za ňou najmä „partička“ nadšencov a fanúšikov modelárstva, sa spočiatku zameriavala na hardvér – na distribúciu dronov a príslušenstva. Až o dva roky neskôr prešla na poskytovanie služieb. Spočiatku boli ľudia k tejto „hračke“ viac ako skeptickí, priznáva obchodný riaditeľ. „Keď som v tom čase prišiel do nejakej fabriky, že im poviem niečo o dronoch, tak sa ma ľudia pýtali, čo s tým vlastne robíme a koho tým špehujeme. Mali túto technológiu negatívne zafixovanú, tak sme vysvetľovali, o čo vlastne ide,“ spomína Sluka.
(Zdroj: hnonline.sk)
Povinné zavedenie elektronickej kontroly stability do vozidiel
11. 3. 2009
Európsky parlament včera schválil povinné zavedenie nových bezpečnostných prvkov pre automobily. Podľa europoslancov by malo byť každé vozidlo vybavené systémom elektronickej kontroly stability alebo by malo mať "obuté" pneumatiky s nízkym valivým odporom. Tieto zmeny sa podľa predstáv parlamentu majú stať realitou už o dva roky.
Na podobné zmeny v legislatíve sa pripravujú aj
predajcovia a výrobcovia áut na Slovensku.
Všetky bezpečnostné prvky zákazník zaplatí z vlastného
vrecka. Bezpečnejšia jazda vyjde minimálne na niekoľko stoviek eur. Vodičom sa
však tieto náklady majú vrátiť počas niekoľkých rokov, keďže vďaka nim ušetria
za benzín či naftu.
S návrhom, zlepšiť bezpečnostné vybavenie áut Európska
komisia prišla už vlani na jar. Tá však žiadala, aby boli zmeny záväzné až od
roku 2012. Europarlament síce chce, aby
vstúpili do platnosti o rok skôr, v niektorých prípadoch však povoľuje až do
roku 2018 prechodné obdobia.
Vyššia pomoc MMF krajinám, ktoré zasiahla kríza
10. 3. 2009
Výzvu Medzinárodného menového fondu (MMF) na zdvojnásobenie pomoci krajinám, ktoré zasiahla finančná a hospodárska kríza, ministri financií členských štátov Európskej únie podporia.
O
zvýšenej pomoci 500 miliárd dolárov budú ministri financií skupiny krajín G20,
ktorá združuje najdôležitejšie vyspelé a rozvojové ekonomiky rokovať tento
týždeň. Členské štáty EÚ sú pripravené prispieť na dočasné zvýšenie pomoci, ak
to bude potrebné. Formou priameho financovania majú pomoc zvýšiť najmä členské
štáty EÚ, ktoré majú rozsiahle devízové rezervy.
Smernica o DPH asi nebude doplnená o "zelenú daň"
9. 3. 2009
Začiatkom apríla mala Európska komisia navrhnúť tzv. „zelené dane“. Zníženie DPH na podporu „zelených produktov“ však pravdepodobne nebude na programe dňa.
Európske pravidlá pre daň z pridanej hodnoty, ktoré
obsahuje Smernica o DPH z roku 2006,
stanovujú jej minimálnu sadzbu na 15%. Znížená 5% sadzba môže byť
uplatnená na vybrané tovary a služby – napr. lieky, pracovné intenzívne služby, vrátane renovácie obytných
domov, upratovania či kaderníckych služieb. Zoznam, ktorý Smernica
obsahuje bol tvorený skôr na základe
„sociálnych“, než „zelených“ kritérií.
Zmeniť to mal legislatívny balík o „zelených daniach“ koncom apríla. Zdá sa však, že otázka DPH
z neho vypadne.
Súčasťou balíka mala byť aj revízia Smernice o DPH
z roku 2006. Tá by umožnila
zníženie dane pre niektoré environmentálne priaznivé tovary, ako energeticky
efektívne žiarovky, či izoláciu. K
tomuto kroku bola Komisia vyzvaná lídrami EÚ na summite v marci 2008.
Najnovší vývoj naznačuje, že sa Komisia možno rozhodne
nenavrhovať zmeny v DPH. Jej obavy vychádzajú zo správy pripravenej
konzultantmi a predloženej Generálnemu riaditeľstvu (GR) pre dane
v decembri, ktorá varuje pred negatívnymi cezhraničnými efektmi
a vyšším dopytom po energii.
Legislatívny balík je však stále v štádiu prípravy
a detaily o jeho obsahu nie sú známe. Komisia čaká na výsledky
rokovaní ministrov financií a hospodárstva, ktoré budú 10. marca.
Prepúšťanie na dôchodok môže fungovať ako nástroj sociálnej politiky
9. 3. 2009
Súdny dvor objasnil podmienky, za ktorých zamestnávatelia môžu zamestnanca prepustiť na dôchodok a nebude to považované za diskrimináciu.
K diskriminácii pre vek nedôjde v prípade, že pôjde o primeraný spôsob na dosiahnutie legitímneho cieľa sociálnej politiky spojeného s politikou zamestnanosti, trhu práce alebo odbornej prípravy.
Smernica EÚ pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a
povolaní zakazuje diskrimináciu kvôli veku. Diskrimináciou nie sú výnimočné
rozdiely v zaobchádzaní pre vek, ak sú objektívne a primerane odôvodnené
oprávnenými cieľmi sociálnej politiky.
Podľa britského práva, ktoré z tejto smernice vychádza, zamestnanci, ktorí
dosiahli štandardný dôchodkový vek stanovený ich zamestnávateľom alebo v inom
prípade vek 65 rokov, môžu byť prepustení z dôvodu odchodu do dôchodku bez
toho, aby takéto zaobchádzanie bolo považované za diskriminačné. Zákon
neobsahuje osobitné ustanovenia pre tých, ktorí majú menej ako 65 rokov.
Charitatívne združenie The National Council on Ageing (Age Concern England),
ktoré podporuje blahobyt starších osôb napadlo zákon, pretože je podľa nich v
rozpore so smernicou a zle ju interpretuje.
Súd však rozhodol, že za diskrimináciu
pre vek nemožno považovať prípad, v ktorom ide o primeraný spôsob na
dosiahnutie legitímneho cieľa sociálnej politiky spojeného s politikou
zamestnanosti, trhu práce alebo odbornej prípravy. Súd tiež zdôraznil, že
nútený odchod do dôchodku nesmie byť dôsledkom znižovania výdavkov alebo stratégie
hospodárskej súťaže.