Slováci majú nízku úroveň finančnej gramotnosti, sú na chvoste EÚ
11. 4. 2023
Krajiny s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti zvyčajne zahrnujú finančnú výchovu do školských osnov a ponúkajú bezplatné alebo nízkonákladové kurzy pre verejnosť. Slováci sú vo finančnej gramotnosti stredne zdatní a v Európe sú v tomto kontexte na chvoste. SR podľa prieskumu Európskej centrálnej banky dosiahla 13,3 bodu z 21. Uviedla to Ľubomíra Mardiaková zo spoločnosti Across Private Investments. Najnižšie skóre mali Rumunsko, Bulharsko a Cyprus s menej než desiatimi bodmi.
"Najvyššie hodnotenie dosiahli Dánsko, Švédsko a Fínsko s viac ako 17 bodmi," uviedla Mardiaková. Doplnila, že podľa prieskumu Národnej banky Slovenska dosiahli Slováci od 18 do 79 rokov v teste finančnej gramotnosti priemerne 66 bodov zo 100. "Krajiny s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti zvyčajne zahrnujú finančnú výchovu do školských osnov a ponúkajú bezplatné alebo nízkonákladové kurzy pre verejnosť. Okrem toho tieto štáty zvyšujú povedomie o finančnej gramotnosti prostredníctvom médií a rôznych a kampaní," konštatuje manažér portfólia spoločnosti Dominik Hapl. Dánsko napríklad zaviedlo celoštátny program finančnej gramotnosti pre deti a mladých, ktorý sa vyučuje od materskej po stredné školy.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim vývozcom hračiek v Európe
27. 12. 2018
Najväčším exportérom hračiek v Európskej únii (EÚ) je v súčasnosti Česká republika. Medzi európskymi vývozcami sa však nestratí ani Slovensko, ktoré je dvanástym najväčším exportérom hračiek v Únii. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank pripravenej z európskych štatistík výdavkov domácností a vývozu.
Podobne ako vo väčšine krajín EÚ majú na Slovensku najväčšie zastúpenie na vývoze hračiek plastové stavebnice (17 percent). Najsilnejšiu pozíciu na parciálnom trhu pritom Slovensko má pri elektrických vláčikoch, ktoré tvoria 16 percent slovenských vývozov hračiek. Slovensko je ich štvrtým najväčším európskym exportérom. V prepočte na obyvateľa vyváža Slovensko podľa analýzy dokonca najviac elektrických vláčikov spomedzi všetkých krajín EÚ. Relatívne silnú pozíciu má Slovensko podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka aj na európskom vývoze hračiek a modelov s motorčekom, iných ako vláčiky (druhý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), drevených skladačiek (tretí najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), či plastových stavebníc (štvrtý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa). Česko s vývozmi v hodnote cez 2 miliardy eur ročne predstihlo aj Nemecko.
Brusel chce ľuďom uľahčiť život po tvrdom brexite
21. 12. 2018
Finančné služby, letecká či automobilová doprava alebo aj záväzky súvisiace s ochranou klímy sú súčasťou balíčka, ktorým sa chce Európska únia pripraviť na prípad tvrdého brexitu. Jednostranné opatrenia Bruselu by mali začať platiť po 29. marci 2019, ak Veľká Británia opustí Úniu bez dohody.
„Tieto kroky nebudú – a nemôžu – odstraňovať celkový vplyv scenára tvrdého brexitu. Nijako nenahradia nedostatok prípravy ostatných zainteresovaných strán ani nie sú odrazom výhod plného členstva v EÚ či podmienok prechodného obdobia tak, ako je definované v pripravenej dohode o vystúpení,“ uviedla Komisia. Členské štáty a europarlament vyzvala, aby celkovo 14 návrhov schválili rýchlo a umožnili nadobudnutie ich platnosti ešte pred dátumom brexitu.
Taliansko sa vyhne sankciám
20. 12. 2018
Európska komisia (EK) a Taliansko dosiahli dohodu okolo rozpočtu na budúci rok. Oznámil to v stredu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Dohoda znamená, že Taliansko sa vyhne sankciám Európskej únie (EÚ) za porušenie rozpočtových pravidiel.
Taliansko pôvodne poslalo do Bruselu návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý počítal so schodkom 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To znamenalo trikrát vyšší rozpočtový deficit, ako navrhovala predchádzajúca talianska vláda. EK návrh Talianska zamietla, čo urobila prvýkrát v histórii EÚ. Ako uviedla, taký deficit neumožňuje znižovanie extrémne vysokého dlhu krajiny, čo bol aj pôvodný prísľub predchádzajúcej talianskej vlády. Súčasná vláda dlho odmietala ustúpiť, nakoniec tak ale pre obavy z možných vysokých sankcií zo strany Bruselu urobila. S cieľom vyhnúť sa disciplinárnemu konaniu Rím predložil nový návrh s plánovaným rozpočtovým schodkom 2,04 percenta HDP. Rozpočet zároveň počíta s rastom ekonomiky na budúci rok o jedno percento, zatiaľ čo pôvodný predpokladal hospodársky rast na úrovni 1,5 percenta.
Centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič
19. 12. 2018
Možno je v kríze medzinárodná politika, možno globálna ekonomika, no určite centrálne bankovníctvo. Veľká finančná kríza odhalila, že centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič.
Znie to paradoxne, keď inštitúcie, ktoré tvrdia, ako zachraňujú svet, majú na veci iba pramalý dosah. Najväčším potvrdením tejto myšlienky je Japonsko. Krajina drží nulové sadzby a robí kvantitatívne uvoľňovanie (QE) už 20 rokov. Bez výsledku. Nepomohlo mu ani premenovanie na „kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie“. A ani to, keď centrálna banka povedala, že nebude cieliť dvojpercentnú úroveň inflácie - ona ju výrazne prestrelí! Jadrová inflácia napriek tomu ostala na jednom percente. A na úrovni jedného percenta sa pohybuje aj jadrová inflácia v eurozóne. Biedna úroveň na to, že ECB minula na kvantitatívnom uvoľňovaní 2,6 bilióna euro. Draghi už roky tvrdí, že inflácia je za rohom. Rok za rokom potvrdzuje, že centrálna banka skutočne nevie, čo robí. Sebavedomie jej však nechýba.