Slováci majú nízku úroveň finančnej gramotnosti, sú na chvoste EÚ
11. 4. 2023
Krajiny s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti zvyčajne zahrnujú finančnú výchovu do školských osnov a ponúkajú bezplatné alebo nízkonákladové kurzy pre verejnosť. Slováci sú vo finančnej gramotnosti stredne zdatní a v Európe sú v tomto kontexte na chvoste. SR podľa prieskumu Európskej centrálnej banky dosiahla 13,3 bodu z 21. Uviedla to Ľubomíra Mardiaková zo spoločnosti Across Private Investments. Najnižšie skóre mali Rumunsko, Bulharsko a Cyprus s menej než desiatimi bodmi.
"Najvyššie hodnotenie dosiahli Dánsko, Švédsko a Fínsko s viac ako 17 bodmi," uviedla Mardiaková. Doplnila, že podľa prieskumu Národnej banky Slovenska dosiahli Slováci od 18 do 79 rokov v teste finančnej gramotnosti priemerne 66 bodov zo 100. "Krajiny s vysokou úrovňou finančnej gramotnosti zvyčajne zahrnujú finančnú výchovu do školských osnov a ponúkajú bezplatné alebo nízkonákladové kurzy pre verejnosť. Okrem toho tieto štáty zvyšujú povedomie o finančnej gramotnosti prostredníctvom médií a rôznych a kampaní," konštatuje manažér portfólia spoločnosti Dominik Hapl. Dánsko napríklad zaviedlo celoštátny program finančnej gramotnosti pre deti a mladých, ktorý sa vyučuje od materskej po stredné školy.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V kríze trpí zdravie
7. 10. 2009
V čase krízy ľudia viac pijú, fajčia a nezdravo sa stravujú. To povedie k zvýšeným nákladom na zdravotnícke služby. Eurokomisárka pre oblasť zdravia preto vyzýva členské štáty, aby neškrtali bezhlavo v rezortoch zdravotníctva, ale aby prijali efektívne antikrízové riešenia.
Eurokomisárka preto žiada krajiny EÚ, aby zvýšili investície do medicínskych technológií a eHealth-u. Obáva sa, že vlády budú šetriť v oblasti zdravia a sociálnych služieb.
Vzniká riziko, že rozhodovatelia spadnú do pasce krátkodobého myslenia a v rozpočtoch zdravotníctva budú robiť škrty.
V krátkodobom horizonte narastie dopyt po verejných službách, preto by sa vlády mali rozhodnúť skôr pre efektivitu založenú na nových technológiách a nie pre škrtanie v poskytovaných službách.
Možno očakávať, že kríza spôsobí zvýšený psycho-sociálny stres a v mnohých prípadoch zvýšené rizikové správanie ako napríklad zvýšená konzumácia alkoholu, fajčenie a nezdravá výživa. To zvýši dopyt po zdravotníckych službách počas krízy.
Podľa eurokomisárky exekutíva EÚ podporuje spoluprácu na národnej úrovni v hodnotení nových technológií. Rozvoj eHealth vyústi do značného nárastu produktivity. Odporúča hľadať vhodné nákladovo efektívne riešenia a dať vyššiu prioritu prevencii a propagácii zdravého životného štýlu.
Írske „áno“ Lisabonskej zmluve
6. 10. 2009
Írske „áno“ Lisabonskej zmluve v referende nie je dôsledkom ideologickej zmeny názoru, ale volaním o pomoc ekonomiky topiacej sa v problémoch a čeliacej narastajúcemu deficitu rozpočtu, tvrdia analytici.
K podpore počas kampane pred referendom o osude Lisabonu najčastejšie vyzývali organizácie zastupujúce podniky. Ich hlavným argumentom bolo, že zdroje EÚ podporili rast Írska.
Podľa viceprezidenta korporácie Intel, bolo Írsko bránou do Európy. Krajina v uplynulých rokoch zaznamenala prudkú expanziu a prílev zahraničných investícií vplyvom nižšej dane, kvalifikovanej pracovnej sily a členstva v EÚ.
Predpokladá sa, že rozpočtový deficit bude ďalej rásť.
Vládne škrty vo výdavkoch a stimulačné injekcie neprinášajú také výsledky, ako vo Francúzsku či Nemecku. Ekonomika nevykazuje náznaky, že by postupne narážala na dno, pričom ministerstvo financií stále vysiela negatívne predpovede deficitu rozpočtu, ktorý by mal dosiahnuť 12 % HDP a rapídny pokles daňových príjmov.
Zaujímavý vývoj bol zaznamenaný v rámci registra ľudí poberajúcich dávky v nezamestnanosti – ich počet poklesol o 2,3 %. Znamená to, že buď našli spôsob ako sa zamestnať, alebo opúšťajú krajinu. Nezamestnanosť minulý rok dosiahla 12,6 %. Ústredný štatistický úrad argumentuje, že je príliš skoro hovoriť o reálnom stave nezamestnanosti, pretože sa ešte neustálila emigračná vlna. Za september zmizlo z registra dvetisíc cudzincov.
Írsko už spolu s ďalšími desiatimi krajinami podlieha vyšetrovaniu zo strany Európskej komisie za privysoký deficit rozpočtu. Podľa pravidiel Paktu stability a rastu, európska exekutíva môže začať vyšetrovať tie krajiny, ktoré nespĺňajú stanovenú podmienku udržať deficit rozpočtu pod 3 % HDP a štátny dlh nižší ako 60 % HDP.
Komisia preskúma, či sú verejné výdavky nastavené tak, aby sa pod 3 % dostali najneskôr do roku 2013. Komisár pre hospodárske a menové záležitosti trvá na tom, že žiadne prekračovanie stropu po roku 2013 nebude možné. Výsledkami skúmania sa lídri budú zaoberať na decembrovom summite.
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.