Škoda dodala takmer o pätinu vozidiel menej
13. 1. 2021
Mladoboleslavská automobilka Škoda Auto dodala v minulom roku kvôli pandémii koronavírusu medziročne skoro o pätinu áut menej. Svojim zákazníkom po celom svete dodala 1 004 800 vozidiel, čo je o 19,1 percenta menej ako v roku 2019, kedy dodala 1 242 800 vozidiel. Automobilka to dnes uviedla v tlačovej správe. Najväčší prepad medzi modelmi nastal u Fabie. Za poklesom dodávok stojí napríklad 39 dní trvajúce zatvorenie prevádzky a dočasné prerušenie predajných kanálov v druhom štvrťroku kvôli pandémii.
Najvyšší medziročný prepad medzi modelmi zaznamenala Fabia, ktorej dodávky klesli o 39 percent na 105 500 vozidiel. Vzrástli naopak dodávky modelov Scala a Kamiq, a to o 61,7 percenta na 63 200 vozidiel, respektíve o 99 percent na 128 500 vozidiel.
"Viac ako jeden milión dodaných vozidiel zákazníkom na celom svete je pre Škoda Auto veľký úspech. Najmä potom v súvislosti s pandémiou koronavírusu as tým spojeným päťtýždňovým prerušením výroby počas prvej vlny na jar uplynulého roka. Rád by som poďakoval celému predajnému tímu, našim importérom a dílerom za toto spoločne vynaložené úsilie. Rovnaká vďaka patrí aj našim kolegyniam a kolegom z výroby, riadenia kvality a všetkým ďalším škodovákom, ktorí bojovali o každý vyrobený automobil," povedal predseda predstavenstva Thomas Schäfer.
V západnej Európe zaznamenala automobilka v roku 2020 celkom 434 500 dodávok zákazníkom, medziročne o 16,5 percenta menej. V Nemecku, na druhom najväčšom trhu značky, bolo zákazníkom za minulý rok dodaných celkovo 161 800 vozidiel, čo predstavuje medziročný pokles o 15,4 percenta.
V strednej Európe dodala Škoda Auto od januára do decembra roku 2020 zákazníkom celkovo 181 900 vozidiel, teda o 15,7 percenta menej.
Vo východnej Európe bez Ruska zaznamenala Škoda prepad o 20,8 percenta na 39 800 vozidiel, v Rusku naopak automobilka posilnila o 6,8 percenta na 94 600 vozidiel.
Najpredávanejším modelom bola tradične Octavia, ktorých firma dodala 257 400, čo predstavuje medziročný pokles o 29,2 percenta. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili SUV Karoq a KodiaQ.
Väčšieho modelu KodiaQ dodala Škoda 131 600, medziročne o 23,4 percenta menej. Menšieho SUV Karoq dodala Škoda zákazníkom 137 200 kusov, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 pokles o 10,1 percenta.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Výzvy k ekonomickému nacionalizmu
26. 1. 2009
Socialistickí lídri v Španielsku v rámci opatrení proti dôsledkom krízy vyzývajú obyvateľov k ekonomickému nacionalizmu. Minister priemyslu, obchodu a cestovného ruchu sa obrátil na obyvateľov s výzvou, aby pre svoje vlastné dobro podporili domáce produkty, priemysel a služby.
Pokles spotreby môže znamenať stratu ďalších 120
tisíc pracovných miest. Patriotickým
nákupom výrobkov domácej výroby by bolo podľa neho možné zachrániť tieto
pozície. Ekonómovia a pravicová opozícia oponujú, že práve ekonomické
zvýhodňovanie domácich produktov spôsobilo protekčnú špirálu. Nacionalizácia
podľa nich nevyrieši nerovnováhu na trhu, ktorý si žiada globálne zvýšenie
spotreby. Španielsky premiér ubezpečil,
že nedovolí obmedzovanie zahraničných produktov. Na stretnutí s portugalským
premiérom však zároveň povedal, že osobne bude propagovať španielske a
portugalské produkty.
Špekulácie o eurozóne
23. 1. 2009
V dôsledku finančnej krízy sa začínajú objavovať špekulácie o tom, že počet krajín platiacich eurom by sa mohol znížiť. Prezident Európskej centrálnej banky to však nepripúšťa.
Problémy finančných trhov a podporné balíčky na záchranu
ekonomík vedú vlády členských štátov k zadlžovaniu. Rozdiel vo výnosoch zo štátnych dlhopisov prevzal
úlohu, ktorú v minulosti mali kurzy národných mien. Lepšie hospodáriace štáty
si môžu požičiavať lacnejšie, hoci existujú v jednotnej menovej únii. Analytici
pripomínajú, že rozdielnu cenu dlhopisov majú aj jednotlivé štáty v USA. Náznaky politického záujmu o odčlenenie z
eurozóny zo strany niektorej členskej krajiny neexistujú.
Európska súkromná spoločnosť
22. 1. 2009
Výbor Európskeho parlamentu pre právne veci včera odhlasoval s malými ústupkami právny štatút európskej súkromnej spoločnosti (European Private Company).
Európska súkromná spoločnosť, ktorú Európska komisia považuje
za kľúčový nástroj pre plnú implementáciu vnútorného trhu najmä pre malé a
stredné podniky, zatiaľ nezískala podporu členských štátov. Tie sa nevedeia
dohodnúť hlavne na jej právnom postavení a obávajú sa, že ohrozí národné formy
obchodných spoločností.
Jednotný pracovný čas pre krajiny EÚ
22. 1. 2009
Európsky parlament v smernici o dĺžke pracovného času navrhuje 48-hodinový týždenný pracovný čas bez nadčasov. Jednotne pre všetky krajiny Európskej únie.
Tento návrh sa nepáči Európskej komisii, ktorá
uprednostňuje flexibilný pracovný čas, ktorý má podľa nej pomáhať trhovej
ekonomike aj v čase hospodárskej krízy. Parlament, komisiu a Európsku radu však
ešte čakajú spoločné rozhovory, na základe ktorých sa rozhodne.
Zamestnávatelia sú proti. Ľudia si podľa nich bez nadčasov
nedokážu privyrobiť.