Schengen prispel k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska
19. 12. 2017
Prípadný rozpad Schengenu by mal na slovenskú ekonomiku viaceré následky. Uľahčenie cestovania za prácou alebo oddychom, ako aj zdvojnásobenie zahraničného obchodu. Takéto výhody má Slovensko vďaka existencii Schengenu.Jeho prípadný rozpad by tak mal pre slovenskú ekonomiku viaceré následky. Zhoršiť by sa mohla exportná konkurencieschopnosť krajiny, ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta. Zhodujú sa na tom analytici.
Podľa analýzy UniCredit Bank CzechRepublic and Slovakia existencia Schengenu prispela k zdvojnásobeniu zahraničného obchodu Slovenska za posledných 10 rokov a vývoz sa po očistení o dovozy podieľal na celkovom raste slovenskej ekonomiky viac ako tretinou.Členstvo v Schengene má pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku kľúčový význam aj podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej. "Okrem toho, že uľahčuje cestovanie za prácou v zahraničí či rekreáciou, znižuje náklady a čas, čím výrazne prispieva k fungovaniu jednotného trhu EÚ," konštatuje Muchová.Vyčíslila, že približne 76 % z celkového vývozu Slovenska smeruje do krajín schengenského priestoru a dovoz zo Schengenu na Slovensko predstavuje 52 % celkového dovozu do krajiny. Prijatie Schengenskej zmluvy ovplyvnilo slovenskú ekonomiku aj v ďalších smeroch. Ako uviedli analytici UniCredit Bank CzechRepublic and Slovakia, okrem umožnenia voľného pohybu osôb sa spustil aj pohyb tovarov, služieb a kapitálu. Zmluva tak mala podľa nich vplyv na vznik závodov, rozvoj turistiky a maloobchodnej siete, ale aj na zamestnanosť.V prípade rozpadu Schengenu by pre slovenskú ekonomiku bol najvážnejším problémom spomalenie pohybu tovarov. "Celkové straty by záviseli od rozsahu, o ktorý by sa kvôli nižšej plynulosti dopravy znížil objem prepravovaného tovaru," uviedli analytici banky.Prípadné zrušenie Schengenu by malo podľa analytikov nepriaznivý vplyv aj na konkurencieschopnosť krajiny a mohol by sa spomaliť aj ekonomický rast. "Čo sa týka jednotlivých krajín, negatívne by to pocítil najmä slovenský vývoz do Nemecka, ktorý tvorí takmer 21 % celkového vývozu zo Slovenska. Podobne by to bolo aj v prípade Česka, kam SR vyváža 11,4 % z celkového vývozu," spresnila Muchová.Hranice by zhoršili dopravu do práce. Ohrozené by mohli byť aj pracovné miesta. "Ľudia, ktorí momentálne dochádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Česka a Rakúska, by pri prípadnom zrušení Schengenu mohli zvážiť svoje rozhodnutie pre zhoršenú dopravu do práce. Ak by sa rozhodli vrátiť na Slovensko, mohlo by isté obdobie trvať, kým by si našli novú prácu, čo by sa mohlo prejaviť na regionálnej nezamestnanosti," dodala Muchová.
(Zdroj: Sme-ekonomika)
Rôzne formy rodičovskej dovolenky
21. 1. 2009
Výbor pre práva žien v Európskom parlamente zorganizoval verejné vypočutie na tému "Rodičovská dovolenka, otcovská a materská dovolenka". Reagoval tak na návrh zmeny európskej smernice upravujúcej túto oblasť.
Účastníci sa zhodli, že prípadná dlhšia materská dovolenka, ktorá by pre ženu znamenala dlhší čas mimo pracovného trhu si vyžaduje, aby sa pri dieťaťti striedali obaja rodičia. Podobne sa to deje vo Švédsku, ktoré je dávané v oblasti rovnosti pohlaví za vzor. Dokonca je tam možné, aby obaja rodičia zostali spolu s dieťaťom v prvom roku jeho života.
Implementácia záchranných plánov členských krajín EÚ
21. 1. 2009
Ministri financií na stretnutí Rady Ecofin diskutovali o opatreniach, ako zvrátiť zlé ekonomické prognózy na rok 2009. V centre pozornosti bola implementácia záchranných plánov jednotlivých členských krajín.
Svoje záchranné balíky predložilo Európskej komisii doteraz 18
krajín. Najväčší ekonomický stimul plánuje Nemecko, najdiskutovanejším bol
britský návrh na ochranu bánk proti tzv. toxickým aktívam. Krajiny sa zatiaľ
nezhodli, že britský model by mal byť vzorom pre Európu.
Európski ministri za hlavnú príčinu krízy označili krach na
finančných trhoch a predpokladajú, že očakávaný negatívny vývoj ešte stále
nedosiahol svoj vrchol.
Po koordinovanom stimule by mala nasledovať koordinovaná konsolidácia
20. 1. 2009
Podľa českého predsedníctva by Európska únia mala po finančnej injekcii do európskej ekonomiky začať spoločne znižovať rozpočtové schodky.
Tento dokument však nemá
bezvýhradnú podporu únie. Kým Nemci a Holanďanie súhlasia, Francúzi, Gréci a
Taliani, ktorí sú svojou menšou rozpočtovou disciplínou dlhodobo známi, sú
proti. Hospodárske krízy však môžu znamenať výrazný impulz na dôležité
štrukturálne reformy.
Česko sa nechce vzdávať vlastnej meny
19. 1. 2009
Podľa viceguvernéra ČNB sa Česko pre súčasnú globálnu krízu nemusí vzdávať svojej meny.
Prijatie eura v prípade Českej republiky nie je odchodom od zlej meny k
dobrej, ale výmenou jednej dobrej meny za druhú. Preto
sa v aktuálnej analýze ČNB odhaduje vstup českej koruny do ERM II ako pomerne
rizikový. Termín zavedenia spoločnej
meny vláda plánuje oznámiť 1. novembra 2009.