Samosprávy, ktoré pomáhali utečencom z Ukrajiny, môžu požiadať o príspevok z eurofondov
17. 3. 2023
Do výzvy sa môže prihlásiť 1 447 miest a obcí, ktoré sú evidované v zozname ministerstva vnútra.
Pred vojnou na Ukrajine utieklo na Slovensko cez sto tisíc ľudí. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravilo pre obce výzvu, ktorá samosprávam pomôže pokryť výdaje z migračnej krízy. Do výzvy sa môže prihlásiť 1 447 miest a obcí, ktoré sú evidované v zozname ministerstva vnútra.
„Stačí podať žiadosť a my im náklady preplatíme,“ vysvetľuje vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová. Príspevok dostane každá samospráva podľa toho, koľko majú registrovaných utečencov. Na pomoc je vyčlenených 127 miliónov eur. „Celý zoznam oprávnených samospráv je uverejnená na stránke ministerstva investícií,“ dodáva. Tieto peniaze môžu použiť nielen na pokrytie nákladov z utečeneckej krízy, ale aj na rozvoj regiónu.
Paušálna podpora za prijatie jednej osoby s dočasným útočiskom je 100 eur na týždeň, najviac na obdobie 26 týždňov. Na jedného prijatého utečenca tak dostane obec či mesto maximálne 2 600 eur.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rast HDP nie je garanciou zlepšenia na trhu práce
18. 1. 2010
Európa tento rok možno zaznamená pozitívny hospodársky rast, no ekonómovia varujú, že nezamestnanosť zostane vysoká a obnova bude bolestivo slabá. Analytici koncom minulého týždňa v Bruseli predpovedali, že nás čaká ďalší ťažký rok a nemožno vylúčiť riziko ďalšieho prepadu.
Podujatie, ktoré zorganizovalo Centrum európskej politiky (EPC), sa zameralo na hospodársky rast a zamestnanosť. Ekonómovia upozornili, že rast HDP nie je ešte garanciou zlepšenia situácie na pracovnom trhu.
Podľa slov jedného z ekonómov OECD je situácia v Európe menej povzbudivá ako v USA, kde sa nezamestnanosť už blíži k vrcholu. Napriek tomuto málo optimistickému výhľadu poukázal na postupné navracanie dôvery na trhy, čoho dôkazom sú zdravšie istiny a korporátne cenné papiere vďaka čomu väčšie firmy ľahšie zhromažďujú kapitál.
Vďaka výkonu krajín „BRIC“ (Brazília, Rusko, India, Čína), ktoré implementovali efektívne opatrenia proti kríze, sa prebúdza aj svetový obchod. Ceny nehnuteľností by sa vo viacerých krajinách už mali ustáliť, no existujú pochybnosti o tom, či hodnoty skutočne dosiahli dno, a či nepríde druhá vlna prudkého zlacňovania.
Za hlavné prekážky obnovy ekonómovia označili nestabilné finančné inštitúcie a obrovské štátne dlhy. Zároveň vyzvali vlády k rýchlej náprave a obmedzeniu výdavkov, aby zabránili ďalšiemu zmrazovaniu podnikateľskej dôvery a spotreby.
Česká vláda prijala opatrenia na zníženie deficitu verejných rozpočtov do roku 2013
18. 1. 2010
Česi by sa mali pripraviť nielen na vyššie dane, ale aj na to, že štát už hocikoho nebude podporovať. Bude to platiť v prípade, ak si politici, ktorí vyhrajú májové parlamentné voľby, aspoň čiastočne osvoja návrhy, ktoré pre nich ako východisko z hospodárskej krízy pripravila úradnícka vláda Jana Fischera.
V priebehu minulého roku podniky získali čas, aby sa prispôsobili zmenenej ekonomickej situácii. Podľa vládneho materiálu štát už vôbec nepočíta s tým, že hospodársky rast bude podporovať nejakými finančnými injekciami. Cieľom všetkých opatrení je do roku 2013 znížiť podiel deficitu verejných rozpočtov pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). To je limit, ktorý stanovila Európska únia pre prijatie eura.
Dve najsilnejšie politické strany v Česku - ČSSD a ODS súhlasia s niektorými námetmi vo vládnom dokumente. Socialistom sa páči predovšetkým zvyšovanie daní, občianski demokrati sú zase zástancami rozpočtových úspor.
O konečnom mixe opatrení, ktoré majú viesť k znižovaniu rozpočtového schodku, rozhodnú naozaj až parlamentné voľby.
Ukrajina sa možno stane členom
15. 1. 2010
Sľúbila to ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková. Na včerajšej tlačovej konferencii uviedla, že v prípade zvolenia za prezidentku urobí všetko preto, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie. S Ruskom chce Tymošenková budovať vzájomne výhodné partnerstvo. Prvé kolo prezidentských volieb sa na Ukrajine uskutoční v nedeľu, 17. januára. Dvaja víťazi následne postúpia do druhého kola, ktoré sa bude konať 7. februára.
Tymošenková hovorila pravdepodobne o dlhodobejších plánoch, pretože hlava štátu je volená na päť rokov, s možnosťou jedného znovuzvolenia. Súčasná premiérka a nádejná prezidentka by tak mohla mať na splnenie sľubov desať rokov. Ukrajina je semi-prezidentskou republikou. V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér . Ukrajinská tlač interpretovala slová Tymošenkovej takmer jednomyseľne ako sľub priviesť Ukrajinu do EÚ do piatich rokov.
Premiérka vyhlásila, že v prípade svojho zvolenia na čelo štátu, požiada vládu aby vyrokovala a podpísala „politickú asociačnú dohodu“ medzi EÚ a Ukrajinou ešte v tomto roku. Vyjadrila nádej, že pri tejto príležitosti by mohla byť vytvorená európsko-ukrajinská zóna voľného obchodu.
Podľa New York Times však vedie v prieskumoch verejnej mienky Janukovič. Ak sa stane prezidentom, bude to víťazstvo pre Moskvu. Na rozdiel od volieb v roku 2004 však Rusko otvorene nepodporuje žiadneho kandidáta. Janukovič bol síce ruským favoritom, a preferuje posilnenie rusko-ukrajinských vzťahov, Tymošenková si však na poste premiérky dokázala vybudovať so svojim ruským náprotivkom Vladimírom Putinom dobrý pracovný vzťah.
Pravidlá „občianskej iniciatívy“
15. 1. 2010
Milión občanov z minimálne deviatich členských krajín bude môcť vyzvať Komisiu, aby predložila nejaký legislatívny návrh. Španielskemu predsedníctvu sa podarilo dosiahnuť konsenzus všetkých členov o pravidlách takzvanej „občianskej iniciatívy“ zavedenej Lisabonskou zmluvou.
Španielsko dosiahlo podporu všetkých 27 krajín aby posunulo vpred občiansku iniciatívu. Vyhlásil to španielsky štátny tajomník pre európske záležitosti Diego López Garrido. Lisabonská zmluva pôvodne hovorila len o milióne občanov z „významného počtu členských krajín“. Ministri sa dohodli, že to má byť deväť krajín – minimálne jedna tretina členov Únie.
Ministri diskutovali aj o ďalších pravidlách konkrétneho fungovania občianskej iniciatívy, ku ktorým patrí spôsob kontrolovania autenticity podpisov, pravidlá na zabránenie pokusom o zneužitie iniciatívy s cieľom, ktorý je v protiklade s hodnotami Únie, a podobne.
Európska občianska iniciatíva (EOI) je jednou z hlavných inovácií v oblasti demokratizovania EÚ, ktorými sa Lisabonská zmluva snaží posilniť zapojenie občanov do tvorby európskych politík.
Článok 11 (odsek 4) Zmluvy hovorí: „Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských krajín, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.“
Európsky parlament rezolúciu o EOI prijal v máji 2005. Rezolúcia obsahovala návrh detailných usmernení pre jej uvedenie do praxe. Verejné konzultácie komisia otvorila následne v novembri. V niektorých detailoch sa parlamentný návrh líši od kompromisu schváleného ministrami – napríklad namiesto tretiny členských krajín hovorí o štvrtine.
Občiansku iniciatívu nemožno zamieňať s petičným právom. To mali občania Únie už aj pred schválením Lisabonskej zmluvy.