Rozpočtová politika EÚ potrebuje uvoľniť
21. 10. 2019
Európska únia potrebuje voľnejšiu rozpočtovú politiku a úpravu fiškálnych pravidiel, povedal pre nedeľňajšie vydanie ekonomického denníka Il Sole 24 Ore dezignovaný komisár Európskej únie pre hospodárstvo Paolo Gentiloni. Dodal, že aj keď pravidlá v oblasti rozpočtového schodku a dlhu nie je možné ignorovať, je potrebné "ich preskúmať a aktualizovať". Ako povedal, je načase, aby krajiny s "dostatočným fiškálnym priestorom ho využili v celkovom kontexte menej reštriktívnej rozpočtovej politiky".
Bývalý taliansky premiér, ktorý od prvého novembra vo funkcii nahradí Francúza Pierra Moscoviciho, upozornil, že pri súčasnom spomaľovaní rastu ekonomiky Európskej únie "nie je možné prehliadať riziká spojené s dlhodobo nízkym rastom" a podpora hospodárstva "nesmie zostať iba záležitosťou menovej politiky". Gentiloni pritom bude mať významnú úlohu pri hodnotení návrhu talianskeho rozpočtu na rok 2020, ktorý talianska vláda predložila Európskej komisii minulý týždeň. Rozpočtový plán zvyšuje budúcoročný štrukturálny deficit o 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo predchádzajúci prísľub Ríma hovoril o jeho znížení o 0,6 percenta HDP. Podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis v rozhovore pre agentúru Reuters koncom tohto týždňa povedal, že Brusel požiada Taliansko o "objasnenie" rozpočtových zámerov. Napriek tomu, že rozpočet nebude v súlade s pravidlami EÚ, viacerí analytici očakávajú od Bruselu zhovievavejší prístup, aby sa Európska komisia vyhla podobnému sporu, aký mala s Talianskom v minulom roku.
(Zdroj: hnonline.sk)
Hedge fondy sa chcú vyhnúť regulácii EÚ
11. 9. 2009
V snahe vyhnúť sa regulácii správcovia hedge fondov zakladajú vlastné investičné fondy. Začínajú vytvárať nový typ fondov, ktorý nespadá pod nové pravidlá prijaté Európskou úniou.
Európske hedge fondy, ktoré zhodnocujú peniaze odvážnych a bonitných investorov aj prostredníctvom radu rizikových operácií, sa snažia vyhnúť regulácii Európskej únie. Prišli na to, že ak vytvoria iný druh fondov, obmedzenia sa ich nedotknú.
Londýnska spoločnosť Cheyne Capital a spoločnosť Man Group sa rozhodli vytvoriť vlastné investičné fondy, ktoré budú podľa európskych pravidiel spadať pod Podniky kolektívneho investovania cenných papierov (PKIPCP). Investičné fondy PKIPCP boli vytvorené pre drobných investorov.
Fondu Správcovskej spoločnosti stačí zaregistrovať sa v jednej krajine a následne ho môže ponúkať vo všetkých štátoch únie. Tohto typu fondov sa pripravovaná regulácia netýka. Na rozdiel od hedge fondov sa budú nové fondy musieť viac otvoriť aj menším investorom.
Brusel od hedge fondov žiada predovšetkým viac transparentnosti. Predstavitelia fondov sa tomu bránia a tvrdia, že ak budú musieť pravidelne zverejňovať, kam investujú a aké riziko je s tým spojené, prídu o svoje know-how, ktoré ich odlišuje od konkurentov. Po zverejnení prvých návrhov regulácie uvažovali viaceré fondy, že sa presťahujú z krajín Európskej únie do nečlenských štátov, napríklad do Švajčiarska.
Sťahovanie fondov by najviac postihlo Veľkú Britániu. Londýnske firmy spravujú asi 80 % všetkých peňazí, ktoré v hedge fondoch majú Európania. Predstavitelia kráľovstva i mesta preto v Bruseli viackrát lobovali za zmiernenie nových pravidiel. Celkovo spravujú európske hedge fondy asi 300 miliárd eur.
Bankári bránia svoje odmeny
10. 9. 2009
Bankári svoj systém odmeňovania bránia a politickým lídrom odkazujú, že ich prémie krízu nespôsobili. Ale sú aj takí, ktorí si vinu priznávajú.
Výkonný manažment skupiny Credit Suisse Group AG, Morgan Stanley a Deutsche Bank AG spoločne vyhlásili, že svetový finančný systém potrebuje reformu. Napriek tomu bránia svoju kultúru odmeňovania, o ktorej kritici hovoria, že bankárov vedie k podstupovaniu priveľkého rizika.
Vo Frankfurte sa uskutočnila konferencia, na ktorej sa stretla celá bankárska elita. Podľa zástupcu Credit Suisse systém odmeňovania sám o sebe krízu nespôsobil. Zástupca Deutsche Bank vyhlásil, že banky si nemôžu dovoliť, aby prišli o svojich „hviezdnych“ zamestnancov a upozornil, že vojna „o talenty" je v plnom prúde.
Banky reagujú na zvyšujúci sa tlak zo strany regulátorov, centrálnych bánk a vlád. Svojimi opatreniami chcú zabrániť znárodňovaniu finančných gigantov. Tŕňom oku sú už dlhší čas odmeny, ktoré bankári dostávajú za svoje aktivity. Vidina väčšieho zárobku ich ženie k tomu, aby podstupovali obrovské riziká.
Bankári vo svojom stanovisku však nie sú jednotní. Zástupca z Erste Group Bank AG sa domnieva, že vysoké prémie bankárov boli čiastočne zodpovedné za krízu a výkonná moc finančných inštitúcií musí rešpektovať znechutenie verejnosti.
Podobne zmýšľa aj zástupca HSBC. Bankári aj podľa neho urobili veľa prešľapov. Ciele, ktoré treba dosiahnuť na získanie prémií boli nastavené zle a nemyslelo sa na dlhodobé dôsledky.
Na víkendovom stretnutí skupiny krajín G20 ministri financií a guvernéri centrálnych bánk navrhli regulačný rámec, podľa ktorého by banky mali odkladať viac zdrojov na horšie časy, okrem toho si chcú nechať vypracovať podrobnú správu za akých podmienok banky dávajú prémie.
Regulátori a politici sa zhodujú, že riskantné operácie, ktoré bankári s vidinou vysokých zárobkov podstupovali, boli jednou z hlavých príčin súčasnej krízy. Zatiaľ sa však nedohodli na tom, ako ich budú obmedzovať.
Status európskej s. r. o. a MSP
10. 9. 2009
Niektorí lídri z radov malých a stredných podnikov (MSP) tvrdia, že odchádzajúca Komisia bola najlepšou akú malé a stredné podniky zažili.
Na druhej strane vznikajú však obavy, že pokiaľ sa nové zloženie exekutívy nevyberie tým správnym smerom, môžu sa prehliadnuť záväzky plynúce zo Zákona o malých a stredných podnikoch (Small Business Act – SBA).
Predseda Komisie José Manuel Barroso spomína vo svojich prioritách na nadchádzajúce funkčné obdobie v rámci štyridsaťtristranového textu iniciatívy zamerané na MSP len päťkrát.
Chce sa zamerať na nastolenie ekonomickej stability, tvorbu pracovných miest a rozvoj podnikateľskej kultúry v Európe. Uvedomuje si, že trh MSP je potrebné sprístupniť. Zároveň však zdôraznil, že bude potrebné stvoriť „šikovný“ regulačný rámec, ktorý vytvorí rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a záťažou malej firmy.
Spoločnosti načrtnutú snahu o presadenie statusu európskej s. r. o. uvítali, lebo v nej vidia zjednodušenie expanzie v rámci celého jednotného trhu. Problematická však ostáva dostupnosť rýchlo rastúcich trhov.
Dokument poukazuje na správne výzvy a jasne hovorí o tom, čo chce silná Európa na medzinárodnom poli – spravodlivú a vyrovnanú súťaž a sociálnu stabilitu. Očakávať detaily ohľadom podnikania či byrokracie by nebolo správne. MSP v nepotrebujú nový SBA (Zákon o malých a stredných podnikoch) ale v každom prípade potrebujú, aby ten súčasný fungoval.
Zodpovednosť za dostavbu kanalizácií zostáva štátu
9. 9. 2009
Staré nebezpečné skládky budú však musieť podniky likvidovať na vlastné náklady. Poslanci parlamentu totiž čiastočne prelomili veto prezidenta, ktorý Národnej rade vrátil na prerokovanie novelu zákona o vodách.
Poslanci však podporili prezidentovu požiadavku prezidenta, aby z normy vypadlo ustanovenie, podľa ktorého by zodpovednosť za dostavbu kanalizácií prešla na obce.
Ustanovenie o environmentálnych záťažiach poslanci schválili nepriamou novelou zákona.
Poslanci akceptovali pripomienku prezidenta, ktorou sa postavil proti prenosu zodpovednosti za stavbu kanalizácií zo štátu na obce. Podľa požiadaviek EÚ by Slovensko malo do roku 2010 dobudovať zariadenia na odvádzanie a čistenie vôd v sídlach s počtom obyvateľov nad 10.000. O päť rokov neskôr by rovnaké vybavenie mali mať aj obce s najmenej 2000 obyvateľmi.