Riziko energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo
4. 7. 2022
Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
Riziko takzvanej energetickej chudoby v Nemecku sa zvýšilo.
Ukázali to výpočty ekonomického inštitútu IW, podľa ktorých v máji 2022 musela až štvrtina ľudí v krajine minúť viac ako 10 percent z čistého príjmu na energie, zatiaľ čo v rovnakom mesiaci minulého roka to bolo 14,5 percent domácností.
Informuje agentúra DPA.
"Riziko energetickej chudoby sa enormne zvýšilo," povedal ekonóm IW Ralph Henger pre nedeľné noviny Welt am Sonntag. "Cválajúce ceny energií dostávajú súkromné domácnosti pod rastúci finančný tlak," dodal. Ľudia sa považujú za ohrozených energetickou chudobou, ak musia minúť viac ako 10 percent svojho čistého príjmu na kúrenie, teplú vodu, varenie a elektrinu.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Estónsko môže byť prvou európskou krajinou s vlastnou kryptomenou
29. 12. 2017
Estónsko ako prvá krajina v Európe zvažuje, že zavedie vlastnú kryptomenu. Takzvaný estcoin by bol určený hlavne cudzincom, ktorí majú záujem v tejto pobaltskej krajine prostredníctvom internetu založiť firmu. S nápadom prišiel vedúci vládneho programu e-Residency Kaspar Korjus. V rámci programu môžu cudzinci s týmto cieľom získavať od roku 2014 digitálny identitu.
Zámerom ale nie je vytvoriť konkurenčnú menu k euru, uviedol na svojom blogu Korjus. Užívanie kryptomeny by bolo zatiaľ obmedzené asi na 27-tisíc ľudí, ktorí teraz disponujú digitálnym občianstvom, takzvaným e-rezidentstvom. Až neskôr by sa estcoin začal obchodovať na tradičných burzách a špecializovaných obchodných platformách. Šéf estónskej centrálnej banky Ardo Hansson ale k zámeru zaujal rezervovaný postoj, podotýka denník Handelsblatt. Uviedol, že nejde o vládnu iniciatívu a že s centrálnou bankou zámery nikto nekonzultoval. Od zavádzania oficiálnych kryptomien sa v septembri dištancoval šéf Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi, ktorý zdôraznil, že jedinou menou eurozóny je euro.
Nemecko tlmí nádeje, že najmenšie mince zmiznú
27. 12. 2017
Pre obchodníkov a niektorých zákazníkov sú jedno- a dvojcentové mince príťažou, Carl-Ludwig Thiele, člen správnej rady nemeckej centrálnej banky, však tlmí nádeje, že najmenšie mince v dohľadnom čase zmiznú z obehu.
Krajiny ako Belgicko, Fínsko, Írsko a Holandsko síce zaviedli pravidlá pre zaokrúhľovanie cien, ale aj v nich obe mince zostali zákonným platidlom. O odstránení jednotlivých mincí sa môže rozhodnúť len v rámci celej eurozóny. „Podľa našich prieskumov chce väčšina obyvateľov jedno- a dvojcentové mince zachovať," uviedol Thiele. V Nemecku je teraz v obehu 34 miliárd jednocentových a 26 miliárd dvojcentových mincí. Pre štátny rozpočet sú výnosným obchodom. Zarába na nich na rozdiele medzi ich nominálnou a výrobnou cenou. V tomto roku mu ich vydávanie a vydávanie pamätných mincí prinieslo do rozpočtu 338 miliónov eur.
Únia oficiálne predĺžila ekonomické sankcie voči Rusku
22. 12. 2017
Európska únia vo štvrtok oficiálne predĺžila o ďalších šesť mesiacov hospodárske sankcie voči Rusku za jeho angažovanie v konflikte na Ukrajine. Informovalo o tom Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL).
Európska rada tak formálne odobrila rozhodnutie premiérov a prezidentov členských krajín EÚ, ktorí sa na predĺžení sankcii do 31. júla 2018 dohodli minulý týždeň na summite v Bruseli. Sankcie boli prvýkrát prijaté 31. júla 2014 po ruskej anexii polostrova Krym a podpore Ruska pre separatistov na východe Ukrajiny. Odvtedy sa predlžovali každých šesť mesiacov. Zameriavajú sa na sektor financií, energetiky a obrany, ako aj oblasť tovaru s dvojakým použitím. Bránia tiež prístupu ruských bánk na trhy EÚ a obmedzujú dovoz určitých tovarov z Ruska do Únie. Zdroje RFE/RL, ktoré si neželali byť menované, uviedli, že viaceré krajiny vrátane Maďarska, Talianska a Slovenska mali k predĺženiu sankcií určité výhrady. Zhodli sa však na tom, že jednota EÚ v tejto veci je dôležitejšia a s predĺžením napokon súhlasili.
O vlastné kryptomeny začínajú mať záujem aj centrálne banky
19. 12. 2017
Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. O kryptomeny sa nezaujíma už len verejnosť a ekonómovia, čoraz väčšiu pozornosť získavajú aj u centrálnych bankárov. Dôvodom je prudký vzostup bitcoinu, ktorého hodnota v tomto roku stúpla o viac ako 1800 percent. Viaceré medzinárodné finančné inštitúcie sa tak začínajú zaoberať vytvorením alternatív, ktoré by mohli uspokojiť investičný dopyt. Uvádza sa to v najnovšom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska (NBS). Prístup centrálnych bánk a vlád ku kryptomenám sa medzi krajinami líši. Hoci väčšina ich nevyhlásila za ilegálne, vydala varovanie pred ich používaním.
Odlišný prístup. "Kým niektoré banky vydali úplný zákaz používania kryptomien ako Čína a Bolívia, väčšina vydala varovanie pre finančných spotrebiteľov vrátane NBS, ktorá tak urobila v roku 2013," píše časopis. Napríklad japonská centrálna banka pripravuje novú reguláciu pre pranie špinavých peňazí zapracúvajúce kryptomeny alebo banky aplikujú existujúce regulácie v tejto oblasti na používanie kryptomien. Podľa štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) nie sú virtuálne meny v súčasnosti pre menovú politiku centrálnych bánk významné. "Situácia sa ale môže zmeniť, ak dôjde k širšiemu využívaniu týchto mien, keďže vzhľadom na ich limitovanú ponuku môžu vyvolať štrukturálnu defláciu. Prípadný nárast využívania kryptomien v porovnaní so štandardnými, centrálnou bankou emitovanými peniazmi, môže viesť k oslabeniu schopnosti centrálnej banky riadiť ekonomické cykly prostredníctvom menovej politiky," uvádza sa v Biatecu.
Vlastné kryptomeny. MMF uviedol, že by centrálne banky mohli reagovať na aktuálnu situáciu tak, že by vytvorili vlastné kryptomeny. Tie by boli garantované príslušnými centrálnymi bankami, spĺňali by však najdôležitejšiu výhodu kryptomien, a to priamu platbu medzi účastníkmi," píše sa v časopise. V štúdii sa ako príklad uvádza tzv. fedcoin, teda možná nová kryptomena americkej centrálnej banky Fed. Guvernér nemeckej Bundesbanky Jens Weidmann však upozornil aj na možné riziká, ktoré by mohli takéto nové kryptomeny centrálnym bankám priniesť. "Takáto kryptomena bude pre finančného spotrebiteľa bezpečná, keďže ju môže mať uloženú priamo v centrálnej banke. V prípade ďalšej finančnej krízy v budúcnosti to ale môže mať za následok ešte väčšie finančné otrasy, keďže spotrebiteľ bude preferovať presun všetkých svojich prostriedkov z obchodnej banky do centrálnej banky, ktorá sa nemôže stať insolventnou," uvádza sa v Biatecu.Aktivity bánk. Významný postup v štúdii vlastnej kryptomeny urobila švédska Sveriges Riksbank s projektom eKrona, ktorý má byť pripravený do konca roka 2019. V Švédsku totiž významne klesá dopyt po obežive. Podobne sa kryptomenou zaoberá aj kanadská centrálna banka. "V prípade, ak by centrálne banky v budúcnosti pristúpili k tvorbe vlastného elektronického obeživa, znížila by sa značná časť nákladov na vydávanie a správu hotovosti, ktoré tvoria v rozvinutých krajinách jedno až dve percentá hrubého domáceho produktu a v rozvojových krajinách dokonca niekoľkonásobne vyšší podiel," uvádza sa v Biatecu. Centrálne banky by sa ale museli vyrovnať s anonymitou, ktoré kryptomeny poskytujú, a to práve v čase, keď sa upúšťa od emisií bankoviek vo vyšších hodnotách v záujme zníženia príležitostí na ich nelegálne používanie.