Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Poliakom k lepším cenám pomáha štát
16. 5. 2017
Náš systém závlah je rozbitý. Trendom v zahraničí sú moderné pohyblivé veľkoplošné závlahové fregaty s GPS systémom.
Na zmenu klímy sa musíme pozerať v dvoch rovinách. V lete je to extrémne sucho, a v posledných rokoch nás strašia chladné jari. Pri zelenine nie je chladná jar až taký veľký problém ako pri ovocí. Tam mrazy zničia celú úrodu. Pri zelenine sa zastaví rast, nenaplníte objemy a potom máte problém s odbytom, že ste nedodali toľko tovaru, koľko ste mali uvedené v zmluve. Okrem toho sa, samozrejme, trochu zhoršuje aj kvalita a dostanete aj menej peňazí. Môžete nakúpiť odolnejšie sadenice, takisto sa dáva ochrana priamo na zem cez netkané textílie alebo fólie. Rozložíme ich, nahrejú sa, a keď nie je ešte tak veľmi zima, plodiny to ochráni, tak do –2 °C. Ďalším opatrením je protimrazová závlaha. Ide o čerpanie z vodného zdroja, ktoré sa rozprašuje na porast. Paradoxne, zmenou skupenstva rozprášenej vody na ľad vzniká ochrana rastlín. Musíte to však urobiť včas a vydrží vám to maximálne do –5 °C. Na Slovensku ju používajú niektorí pestovatelia raných zemiakov a šalátov v oblasti Kráľovej pri Senci. Náklady na jej inštaláciu sa pohybujú v rozmedzí 750 – 1 000 eur na hektár. Ide o modernejšie technológie, ale nemôžete ich používať súčasne.
zdroj: hnonline.sk
Eurokomisia predpovedá zlepšenie
11. 5. 2017
Ekonomika Európskej únie tento rok porastie piaty rok za sebou, tempo rastu zostane stabilné tesne pod dvoma percentami a rast zaznamenajú všetky členské krajiny. Nezamestnanosť bude ďalej postupne klesať a stav verejných financiách sa bude zlepšovať. Uviedla to Európska komisia v dnešnej jarnej makroekonomickej predpovedi.
Hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie ako celku porastie tento rok, rovnako ako vlani, o 1,9 percenta a komisia v budúcom roku čaká zopakovanie tohto tempa. Znamená to mierne zlepšenie odhadov proti zimnej prognóze, ktorá predpovedala pre oba roky tempo 1,8 percenta. Ekonomika eurozóny tento rok mierne spomalí na 1,7 percenta a na budúci rok sa vráti k minuloročnému tempe 1,8 percenta. "Rast v EÚ naberá na sile a nezamestnanosť ďalej klesá. Situácia sa ale v každej členskej krajine líši a lepší výkon podávajú ekonomiky, ktoré zaviedli ambicióznejšie štrukturálne reformy," povedal k správe podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Podľa komisára pre ekonomiku a financie Pierra Moscoviciho ale zostáva oživovanie nerovnomerné a táto rozdielnosť je podľa neho kľúčovou úlohou, ktorú musí EÚ riešiť. Miera nezamestnanosti by v EÚ mala tento rok klesnúť na osem percent a budúci rok na 7,7 percenta, čo by bolo najmenej od konca roka 2008. V eurozóne sa má tento ukazovateľ do budúceho roka znížiť na 8,9 percenta, najnižšie od začiatku roka 2009. Pri inflácii, ktorej vývoj má kľúčový vplyv na menovú politiku Európskej centrálnej banky, komisia konštatovala za posledné mesiace výrazný vzostup, ten bol ale podľa nej len dočasným dôsledkom drahšej ropy. Tento rok tak miera inflácie v eurozóne vzrastie na 1,6 percenta z vlaňajších 0,2 percenta, budúci rok ale oslabí na 1,3 percenta. Podobný vývoj čaká Brusel v celej EÚ, kde by sa mala inflácia budúci rok stabilizovať na 1,7 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Macronovo víťazstvo vystrelilo euro nahor
9. 5. 2017
Euro sa dnes nedokázalo udržať na šesťmesačnom maxime, na ktoré sa voči americkému doláru vyšplhalo v bezprostrednej reakcii na víťazstvo Emmanuela Macrona v nedeľných prezidentských voľbách vo Francúzsku. Investori totiž prikročili k vyberaniu ziskov, ktoré im rast jednotnej európskej meny priniesol.
Počas obchodovania v Ázii sa euro vyšplhalo až na 1,1023 USD. Prvýkrát od novembrových prezidentských volieb v Spojených štátoch tak prekonalo hranicu 1,10 USD. Okolo 17:00 SELČ už ale vykazovalo pokles o 0,7 percenta na 1,0927 USD. Jednotná európska mena po Macronovom víťazstve v prvom kole prezidentských volieb pred dvoma týždňami posilnila asi o tri percentá. "Euro si taký rast nemohlo udržať," uviedol podľa agentúry Reuters analytik Joe Manimbo zo spoločnosti Western Union Business Solutions. V druhom kole volieb Macron podľa očakávania porazil nacionalistku Marine Le Penovú, ktorá presadzuje odchod Francúzska z eurozóny a návrat francúzskeho franku. Pozornosť investorov sa teraz obracia späť k ekonomickým ukazovateľom a k vývoju menovej politiky v eurozóne a v Spojených štátoch. Piatkové údaje o poklese nezamestnanosti v USA podporili očakávania, že americká centrálna banka (Fed) v júni prikročí k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Medzi investormi zároveň narastá presvedčenie, že Európska centrálna banka (ECB) smeruje k opusteniu programu nákupu dlhopisov.
zdroj: hnonline.sk
Trhy si zvykajú na neistotu
4. 5. 2017
Aj napriek tomu, že zástupcovia Grécka sa s medzinárodnými veriteľmi dohodli na reformách potrebných pre schválenie dodatočnej finančnej pomoci z tretieho záchranného balíka, žiadna zo zúčastnených strán nemá vyhrané. Grécko sa zaviazalo k privatizácii štátneho majetku, zvýšeniu daní a zníženiu dôchodkov.
Všetky tieto kroky síce bude znamenať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu, avšak na druhej strane utlmia spotrebu domácností, čím sa efekt prijatých reforiem zneutralizuje a verejný dlh Grécka zostane aj naďalej z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Prioritou zástupcov EÚ vyjednávaní s Veľkou Britániou o Brexite bude podľa najnovších vyjadrení téma „odstupného“ a až následne usporiadanie vzájomných vzťahov. Únia požaduje splatenie všetkých finančných záväzkov až do roku 2020. Minister pre Brexit Davis razantne odmietol rozvodový účet v objeme 100 mld. eur a pohrozil tvrdým Brexitom, ktorý by vzhľadom na vzájomnú previazanosť vzájomného obchodu nemal víťaza. Vo Francúzsku vrcholí prezidentská kampaň a kandidáti vyťahujú posledné tromfy. Predvolebné prieskumy predpovedajú jasné víťazstvo Emannuela Macrona, čo však na druhej strane môže znamenať nižšiu účasť jeho podporovateľov, čím finálny výsledok nemusí byť až tak jednoznačný. Politickej neistoty na Starom kontinente je aj naďalej dostatok, avšak aktuálny pozitívny sentiment na akciovom trhu ukazuje, že investori sa s ňou „naučili žiť“.