Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko dostalo ďalšiu miliardovú injekciu
31. 3. 2018
Grécko sa neustále snaží o oživenie svojej ekonomiky, ktorá sa po kríze pomaly preberá k životu. Bez finančnej pomoci zo zahraničia sa však zatiaľ nezaobíde, musí totiž splácať nekončiace sa pohľadávky voči svojim veriteľom.
Ďalší balík financií v hodnote 6,7 miliardy eur, ktorý odklepli krajiny eurozóny, je preto pre Atény životne dôležitý. Ide o poslednú splátku v rámci tretieho záchranného balíka. „Peniaze majú slúžiť na splatenie predchádzajúcich záväzkov a čiastočne tiež ako vankúš pre situáciu, keď sa Grécko začne znovu vracať na finančné trhy,“ vysvetľuje analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Prvú časť pôžičiek vo výške 5,7 miliardy eur Grécku vyplatili už včera, doplatok bude nasledovať začiatkom mája. Vzhľadom na to, že Grécko akútne nepotrebuje pôžičky na chod štátu, tieto peniaze využije na splatenie dlhov. Malo by to stačiť minimálne do jari budúceho roka. V tomto roku má Grécko ešte splatné dlhy zhruba v objeme troch miliárd eur voči Európskej centrálnej banke a Medzinárodnému menovému fondu, okrem toho však budúci rok v apríli budú musieť vyplatiť súkromným veriteľom ďalšie štyri miliardy eur.
Zákon o dreve má zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby na európsky trh
29. 3. 2018
Za porušenie tohto zákona budú hroziť sankcie až do výšky 200 tisíc eur. Zabránenie vstupu dreva z nezákonnej ťažby a výrobkom z neho na európsky trh je zámerom nového zákona o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorý podpísal prezident SR Andrej Kiska. Zákon bude účinný od 1. júla. "Tvrdo zakročíme proti každému, kto by sa chcel obohacovať na nelegálne získanom dreve. Zákonom zamedzujeme vstupu dreva z nezákonnej ťažby, či už zo Slovenska, zahraničia alebo výrobkom z takéhoto dreva na vnútorný trh EÚ prostredníctvom Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie (SLDI). Za porušenie tohto zákona budú hroziť sankcie až do výšky 200.000 eur," priblížila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
Obchodníci s drevom. Inšpektori SLDI patriacej pod agrorezort so sídlom vo Zvolene budú kontrolovať v rámci celého Slovenska aktivity obchodníkov s drevom, dovozcov, prepravcov a všetky fyzické a právnické osoby, ktoré uvádzajú drevo a výrobky z neho na trh. Vydávať budú rozhodnutia a sankcie, zabezpečovať poradenskú činnosť, spolupracovať s colnými orgánmi, v prípadoch pochybnosti o druhu, pôvode a množstve dovezeného dreva či výrobkov z neho. Inšpektori budú oprávnení vstupovať na pozemok, do stavby, zariadení, vozidiel, ktoré sa používajú na účely uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh EÚ alebo na ich prepravu, samostatne zastavovať vozidlá prevážajúce drevo a výrobky z dreva na lesných cestách i pozemkoch. Hospodárske subjekty budú na základe zákona povinné uchovávať doklady preukazujúce pôvod dreva a výrobkov z dreva, nadobudnutie vlastníctva alebo držby dreva a výrobkov z dreva, ako i dokladov týkajúcich sa uvedenia dreva a výrobkov na vnútorný trh. Obchodník bude povinný pri predaji dreva a výrobkov uchovávať doklady preukazujúce ich nadobudnutie a oprávnenie obchodovať s nimi.
Kontrola pôvodu dreva. Prepravca bude zasa povinný preukazovať sa dokladom, z ktorého je zrejmý pôvod dreva a výrobkov, druh dreviny, množstvo, objem alebo hmotnosť surového dreva, zaradenie dreva a výrobkov do kvalitatívnej triedy, dodávateľ a príjemca dreva, dátum a čas prepravy. Tieto doklady musí prepravca uchovávať najmenej päť rokov odo dňa prevzatia na prepravu. Európska únia prostredníctvom nariadenia ešte v roku 2010 nariadila členským štátom určiť príslušný orgán, ktorý by mal na starosti centrálnu evidenciu, kontrolu a prípadné sankcie subjektom uvádzajúcim na trh drevo a výrobky z neho pochádzajúce z nezákonnej ťažby. Nariadenie malo byť platné od marca 2013, SR pre jeho nesplnenie hrozila pokuta viac ako 100 miliónov eur. Zákon súvisí aj s nariadením z roku 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do EÚ, a to prostredníctvom overovania licencií z tretích krajín, s ktorými má EÚ uzatvorené partnerské dohody. Ústredným orgánom štátnej správy v oblasti uvádzania dreva na trh bude za Slovensko ministerstvo pôdohospodárstva. V lesoch nevyhnutných pre potreby obrany štátu bude orgánom dozoru ministerstvo obrany. Ďalšími orgánmi štátnej správy v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh z lesných pozemkov budú okresné úrady.
Brazília chce s EÚ najväčšiu zónu voľného obchodu
28. 3. 2018
Pri príležitosti môjho príchodu v roku 2017 som vyjadril, a teraz opakujem, optimizmus, s ktorým vidím budúcnosť vzťahov medzi Brazíliou a Slovenskom. Zdieľame očakávania multipolárneho medzinárodného systému, ktorý je spravodlivejší a zaväzujeme sa k podpore ľudských práv a trvalo udržateľného rozvoja.
Pred sto rokmi bola Brazília prvou krajinou v Latinskej Amerike, ktorá uznala Československo, menej ako dva mesiace po procese nezávislosti. Boli sme rovnako medzi prvými krajinami, ktoré uznali Slovensko pred 25 rokmi. Veľvyslanectvo v Bratislave bolo otvorené pred desiatimi rokmi a od tej doby je Brazília jedinou krajinou Južnej Ameriky s tu prítomným veľvyslancom.
V konkurencieschopnosti sme medzi najhoršími v EÚ
26. 3. 2018
Slovensko začalo z pohľadu kľúčových rebríčkov konkurencieschopnosti po viacročnej stagnácii strácať svoju pozíciu. V niektorých ukazovateľoch patrí dokonca medzi najhoršie krajiny Európskej únie (EÚ) a z dlhodobého hľadiska to môže mať negatívny vplyv na hospodársky vývoj na Slovensku. Poukázal na to analytik Úseku pre menu, štatistiku a výskum (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) Tibor Lalinský.
"Obdobie zásadných zmien podmienok podnikania, v ktorom sa Slovensko zviditeľnilo ako výrazne proreformná krajina, vystriedalo niekoľkoročné obdobie stagnácie v oblasti vývoja kvality podnikateľského prostredia a neskôr aj strata pozície v rámci regiónu V4," opísal Lalinský v analytickom komentári s tým, že z výsledkov v správe Doing Business 2017 z roku 2016 vyplynulo zhoršenie postavenia Slovenska v rámci EÚ z 15. – 16. miesta na 18. pozíciu. Najnovšia správa z roku 2017 toto umiestnenie potvrdzuje a konštatuje čiastočné zväčšenie medzery medzi Slovenskom a špičkou rebríčka v oblasti podnikateľského prostredia. V prípade Slovenska ide podľa analytika najmä o to, že iné krajiny sú aktívnejšie a úspešnejšie v prijímaní reforiem. Slabú pozíciu Slovenska v regióne V4 potvrdzujú aj komplexnejšie rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré zároveň uvádzajú ešte horšie umiestnenie Slovenska v rámci EÚ. Napríklad Správa o globálnej konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra (WEF) na roky 2017 – 2018 hodnotí SR ako šiestu najmenej konkurencieschopnú krajinu EÚ.