Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko dostalo zo záchranného balíčka posledné peniaze. 15 miliárd eur
7. 8. 2018
Silne zadlžené Grécko dostalo poslednú pôžičku zo tretieho záchranného programu. O vyplatení dohodnutých 15 miliárd eur dnes informoval Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Suma 9,5 miliardy eur krajine poslúži ako kapitálová rezerva pre obdobie po skončení záchranného programu, zvyšných 5,5 miliardy eur by sa malo využiť na správu gréckeho dlhu.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať medzinárodných veriteľov o úverovú pomoc. Pôžičky zo záchranných programov však boli podmienené úspornými opatreniami a reformami. V súčasnosti krajina prechádza už tretím záchranným programom, ktorý sa skončí 20. augusta. Atény sú presvedčené, že si potom budú schopné zabezpečovať potrebné finančné prostriedky na dlhopisových trhoch. Kapitálová rezerva by podľa ESM mala vďaka vyplateniu poslednej časti peňazí zo záchranného programu stúpnuť na približne 24 miliárd eur. Táto suma by pokryla finančné potreby Grécka na približne 22 mesiacov. "Koniec programu 20. augusta bude pre túto krajinu medzníkom. Grécko teraz bude musieť svojim partnerom a finančným trhom dokázať, že je odhodlané zachovať uskutočnené reformy a vykonávať udržateľnú hospodársku a rozpočtovú politiku, ktorá je dlhodobo potrebná na vytvorenie silnej ekonomiky generujúcej rast a pracovné miesta," uviedol šéf ESM Klaus Regling.
Neústupnosť Bruselu núti Britániu k odchodu z EÚ bez dohody
5. 8. 2018
Neústupnosť Európskej únie tlačí Britániu k tvrdému brexitu. Povedal to v rozhovore pre nedeľník The Sunday Times britský minister obchodu Liam Fox. Británii zostáva do odchodu z Európskej únie menej než osem mesiacov. Londýn a Brusel pritom zatiaľ stále nedosiahli dohodu o vzájomných vzťahoch po odchode ostrovnej krajiny z EÚ a britská vláda v stále väčšej miere počíta s tým, že k žiadnej dohode nepríde.
"Myslím si, že neústupnosť Európskej komisie nás tlačí do odchodu bez dohody," povedal Fox pre The Sunday Times. V tejto súvislosti uviedol, že riziko odchodu Británie z EÚ bez dohody sa zvýšilo na 60 % a dodal, že "teraz je na Európskej únii, či chce uprednostňovať ideologickú čistotu pred reálnou ekonomikou". Zástupcovia EÚ ale tvrdia, že Británia nedokázala predložiť realistické návrhy o budúcich vzťahoch. Podľa nich si Londýn chce ponechať niektoré výhody spojené s členstvom v Európskej únii, ako je napríklad voľný obchod, zatiaľ čo zároveň odmieta akceptovať pravidlá platné v bloku, ktorých súčasťou je napríklad voľný pohyb osôb. Drvivá väčšina britských firiem sa tvrdého brexitu, teda odchodu Británie bez dohody, obáva. Podľa nich takýto vývoj spôsobí Británii obrovské škody, pričom problémom neunikne prakticky žiadny sektor, od leteckej dopravy až po dodávky liekov.
Londýnska burza aktivizovala núdzový plán, aby čelila tvrdému brexitu
3. 8. 2018
Osem mesiacov pred plánovaným odchodom Veľkej Británie z Európskej únie aktivizovala Londýnska akciová burza (LSE) núdzový plán. Má ju uchrániť pred nekoordinovaným brexitom. Vo štvrtok o tom informovalo vedenie burzy v britskom hlavnom meste.
Súčasťou plánu je založenie dcérskej spoločnosti v EÚ. Nový šéf burzy David Schwimmer upozornil na to, že tvrdý brexit by mohol mať negatívny vplyv na obchody, výsledky, refinancovanie a iné oblasti ekonomiky. Londýnska burza by podľa súčasných analýz v prípade tvrdého brexitu patrila k najsilnejšie poškodeným. Schwimmer, ktorý roky pracoval v americkej investičnej veľkobanke Goldman Sachs, počas svojho prvého verejného vystúpenia neodhalil všetky svoje karty. Nehovoril predovšetkým o tom, ako chce dosiahnuť spoluprácu s Nemeckou burzou vo Frankfurte nad Mohanom. Obe burzy v 1. polroku dosahovali rast príjmov vďaka výkyvom na finančných trhoch. Londýnska burza ich v 1. polroku medziročne zvýšila o 21 % na 480 miliónov GBP (539,08 milióna eur), čím prekonala odhady analytikov.
Volkswagen dosiahol rekordný zisk
2. 8. 2018
Nemecký automobilový koncern Volkswagen v prvom polroku medziročne zvýšil prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek takmer o 10 percent na rekordných 9,8 miliardy eur. Oznámila to dnes firma, ktorej súčasťou je aj mladoboleslavská Škoda Auto. Na výsledky koncernu však stále majú negatívny vplyv náklady na riešenie emisného škandálu.
Firma navyše varovala, že jej zisky by mohol zasiahnuť prechod na nový systém testovania emisií WLTP. Poukázala aj na riziká spojené s rastúcim protekcionizmom v medzinárodnom obchode. V samotnom druhom štvrťroku sa prevádzkový zisk bez zahrnutia mimoriadnych položiek zvýšil dokonca o 23 percent na 5,58 miliardy eur. Prekonal tak očakávania analytikov, ktorí ho podľa prieskumu agentúry Reuters odhadovali na 4,98 miliardy eur.