Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Grécko čaká ďalšia kríza - demografická
10. 9. 2018
Kríza zasiahla Grécko nielen ekonomicky, ale aj demograficky. Jednak z krajiny odišli státisíce ľudí (väčšinou mladých) a zároveň klesla aj pôrodnosť. Podľa tohtoročných projekcií by mala mať krajina v roku 2040 menej než 5 miliónov pracujúcich. Ešte v roku 2011 sa pritom počítalo, že by bo malo byť viac ako 6 miliónov. Posun v demografických odhadoch je teda na základe vývoja v posledných rokoch brutálny.
K trom hlavným problémom fiškálnej udržateľnosti Grécka, ktorými sú 1) mimoriadne vysoký dlh; 2) rast úrokových nákladov po skončení záchranného programu (povedané v ľudskej reči, na trhoch si budú Gréci požičiavať niekoľkonásobne drahšie ako od eurovalu); 3) nízka konkurencieschopnosť ekonomiky (t.j. slabý rast), sa teda pridáva aj ďalší – demografia. Na obsluhu dlhu a aj na bežný chod štátu (napr. dôchodky) bude pracovať podstatne menej ľudí než sa ešte v nedávnej minulosti predpokladalo. V praxi to znamená, že aby sa zachovali pôvodné fiškálne prognózy, tak musí rásť ekonomika rýchlejšie. Napríklad mzdy by museli byť v roku 2040 o zhruba 20 percent vyššie, ako sa pôvodne predpovedalo. Pokiaľ nebudú, tak sa aj pri pokračovaní globálnej konjunktúry krajina môže pokojne opäť dostať do platbyneschopnosti. Za dve dekády sa môže stať hocičo, čiže nedá sa vylúčiť ani happy-end. Pohľad na vývoj v poslednej dekáde však nič dobré neveští. Navyše, nikde nie je napísané, že emigrácia sa zastaví. Pokiaľ v budúcich rokoch pôjdu projekcie vývoja obyvateľstva ešte nižšie, tak budú problémy s obsluhou dlhu kvôli demografii ešte bližšie k realite.
Senátori vypočúvali IT giganty. Chcú regulácie
7. 9. 2018
Posledné voľby amerického prezidenta v roku 2016 zostávajú dodnes vyšetrovanou témou. O údajnom manipulovaní z ruskej strany cez sociálne siete sa zverejňujú stále nové dôkazy. Výbor amerického Senátu pre kontrolu spravodajských služieb sa preto snaží, aby sa situácia spred dvoch rokov v ďalších voľbách nezopakovala.
Napriek tomu, že priamy dôkaz ovplyvnenia volieb v prospech Donalda Trumpa neexistuje, podľa analytika Asociace pro mezinárodní otázky Petra Boháčka počty hlasov naznačujú mnohé. „Vieme, že 126 miliónov Američanov videlo na sociálnych sieťach propagačné posty zaplatené Ruskom. Vieme, že Donald Trump prehral na celkový počet hlasov, ale vyhral vďaka 0,03 percenta voličov v kľúčových dištriktoch, ktoré rozhodovali – konkrétne vďaka 80 000 voličom v troch rôznych stredozápadných štátoch,“ vysvetlil. Blížiace sa kongresové voľby – v strede úradného obdobia amerického prezidenta – tak päť mesiacov po Markovi Zuckerbergovi pred výbor senátu dostali výkonného riaditeľa Twittera Jacka Dorseyho a prevádzkovú riaditeľku Facebooku Sheryl Sandbergovú. Kreslo vyhradené pre zástupcov Googlu zostalo prázdne.
Brusel chce, aby giganty zo Silicon Valley platili za obsah
6. 9. 2018
Vydavatelia písaného slova dúfajú, že technologické giganty ako Google, Facebook začnú odvádzať poplatky za využívanie ich obsahu. Pomôcť by im v tom mala nová smernica o autorskom práve. Mnoho používateľov sa totiž uspokojí s tým, že si na internete prečítajú niekoľko riadkov publikovaného článku, ktoré im vyhľadávač ukáže. Nepozrú sa už však priamo na zdroj, teda na webovú stránku tvorcu. Príjmy z inzercie tak inkasuje Google alebo Facebook, no autor stráca, pretože náklady na jeho tvorbu niesol on.
Navrhovaná smernica autorského zákona by vyhľadávače a sociálne médiá zaviazala k tomu, aby za využívanie časti obsahu vydavateľom platila. Koľko, o tom by sa rozhodlo na základe celoeurópskeho kľúča. Krajiny Európskej únie sa problém pokúsili pôvodne vyriešiť na národnej úrovni. Napríklad v Nemecku sa zástupca tamojších vydavateľov novín (VG Media) usiloval o spoplatnenie odkazov vo vyhľadávačoch. Keď Google odmietol ustúpiť a pohrozil, že nebude na príslušné médiá odkazovať vôbec, vydavatelia cúvli a boj s Googlom vzdali. Preto sa politici snažia presadiť obdobnú iniciatívu na celoeurópskej úrovni. O konečnej podobe daného mechanizmu by rozhodli členské štáty po dialógu s európskymi orgánmi.
Európa chce zmierniť vplyv USA na trh platieb
5. 9. 2018
Európsky bezhotovostný platobný biznis je závislý od Ameriky. Väčšina globálnych platobných systémov totiž pochádza práve spoza veľkej mláky. V pondelok na to upozornil člen Predstavenstva ECB Yves Mersch, ktorý varoval, že v dôsledku eskalujúcich Trumpových vyhrážok ohľadne ciel môže dôjsť k zneužitiu postavenia poskytovateľov, ako je PayPal. Aj preto vyzval Európu, aby vyvinula vlastné globálne platobné služby. Jednou z nich môže byť aj Adyen.
Hoci v elektronických platobných službách v Európe momentálne dominujú zámorské systémy PayPal a Visa, situácia by sa mohla už čoskoro zmeniť. PayPal má historickú výhodu, lebo bol jednou z prvých platobných spoločností vo virtuálnom svete a presadil sa najmä vďaka „trhovisku“ eBay, kde má v podstate monopol. „Táto spolupráca by sa však mala skončiť v roku 2020. Očakáva sa, že tu by PayPall mohla nahradiť práve európska spoločnosť Adyen. V rámci Európy tiež silnejú spoločnosti ako Revolut či Skrill,“ vyjadril sa PR manažér J&T Banky Milan Janásik. V EÚ je finančný sektor stále významne regulovaný zo strany ECB a jednotlivých centrálnych bánk s dôrazom na zabezpečenie ochrany dát, súkromia a majetku klientov, čo spôsobilo pomalší vstup nových hráčov do odvetvia platobných služieb, no podľa Janásika v dohľadnom čase určite prídu.