Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Na dohodu medzi Londýnom a Bruselom zostávajú dni
30. 11. 2020
Európska únia a Británia obnovia cez víkend rozhovory s cieľom uzatvoriť dohodu, ktorá by mala riešiť vzájomný obchod od začiatku budúceho roka. Stále pritom pretrvávajú veľké rozdiely v názoroch na tri nedoriešené otázky - rybolov, riešenie sporov a spravodlivú hospodársku súťaž.
"Ešte stále sme nepreklenuli podstatné názorové rozdiely, pracujeme však na tom," povedal novinárom v súvislosti s problematickými bodmi britský premiér Boris Johnson. Dodal však, že uzatvorenie dohody "do veľkej miery závisí od partnerov z EÚ".
Výrazné rozdiely potvrdil aj hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier, ktorý na Twitteri informoval, že v piatok večer odcestuje do Londýna na víkendové rozhovory so svojim britským náprotivkom Davidom Frostom.
"Niektoré výrazné rozdiely pretrvávajú aj naďalej," uviedol Barnier. Obe strany sa vrátia k rokovaniam po tom, ako sa rozhovory museli koncom minulého týždňa prerušiť, keďže jeden z členov tímu EÚ bol pozitívne testovaný na nový koronavírus.
Podľa Bruselu majú obe strany už iba pár dní na dohodu. Frost potvrdil, že čas sa rýchlo míňa, podľa neho však ešte nič nie je stratené.
"Je síce už dosť neskoro, napriek tomu je dohoda stále možná. Osobne budem pokračovať v rokovaniach dovtedy, dokiaľ nebude jednoznačné, že uzatvorenie dohody už možné nie je," povedal Frost.
V
Európske akcie v piatok rástli
23. 11. 2020
Európske akciové trhy v piatok vzrástli. Podporili ich vyhliadky na účinnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, aj keď lídri Európskej únie nedosiahli žiadny pokrok pri riešení sporu o odblokovanie rozpočtu a fondu obnovy v celkovej hodnote 1,8 bilióna eur ani na rokovaniach s Britániou o obchode.
V uplynulých dňoch však farmaceutické spoločnosti Pfizer/BioNTech, Moderna a Oxford a AstraZeneca oznámili pozitívne výsledky testov novej vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Aj ďalšie veľké indexy si pripísali rast, napríklad paneurópsky Stoxx 600 stúpol o 0,52 percenta, londýnsky FTSE 100 o 0,27 percenta, francúzsky CAC 40 o 0,39 percenta a švajčiarsky SMI o 0,05 percenta. Spomedzi ostatných európskych trhov si pripísali väčšie alebo mierne zisky Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Turecko. Ruský akciový trh zaznamenal len veľmi mierny, zanedbateľný rast, zatiaľ čo rakúsky a grécky stagnovali.
V
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile
20. 11. 2020
Vzbura proti Európskej únii naberá na sile. Maďarsko s Poľskom získali v protieurópskom ťažení ďalšieho spojenca – Slovinsko. Naši susedia pohrozili zablokovaním spoločného európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 spolu s plánom obnovy ešte v pondelok, teraz sa k nim pridáva aj dvojmiliónová alpská krajina.
„Len nezávislý súdny orgán dokáže rozhodnúť, čo je vláda práva, a nie politická väčšina,“ napísal slovinský premiér Janez Janša v liste, ktorý adresoval predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Dôvodom skepsy troch krajín je to, že Únia využívanie prostriedkov z oboch fondov podmienila princípom dodržiavania právneho štátu. Finančný plán spolu za 1,8 bilióna eur, ktorý politici schválili ešte v júli, sa tak otriasa v základoch. Náš južný sused sa obáva toho, že by musel prijať európske podmienky migrácie. „Po prijatí súčasného návrhu by neexistovala žiadna prekážka v prepojení vyplácania fondov členským krajinám s podporou imigrácie a vo vydieraní krajín, ktoré sa stavajú proti nej,“ uviedol maďarský premiér Viktor Orbán vo vyhlásení, ktoré zverejnila agentúra MTI.
V
Koniec predaja benzínových a naftových áut v roku 2030
16. 11. 2020
Britský premiér Boris Johnson plánuje budúci týždeň oznámiť zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2030, teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Informoval o tom dnes denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia priemyslu a vlády. Hovorca Downing Street odmietol vec komentovať.
Británia najprv plánovala ako súčasť snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov zakázať predaj nových vozidiel na benzín a naftu od roku 2040. Vo februári Johnson termín posunul na rok 2035. Britský ekonomický denník napísal, že britský premiér má teraz v úmysle lehotu znova priblížiť. Na rok 2030 ju údajne posunie v prejave o zelenej politike budúci týždeň. Podobne o veci informoval bez uvedenia zdrojov tiež spravodajský web BBC. Nový harmonogram nebude podľa Financial Times zrejme platiť pre niektoré hybridné automobily, ktoré kombinujú elektrický a fosílny pohon. Tie sa budú môcť predávať do konca roka 2035.
V