Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti

27. 3. 2024 Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)

Slováci málo vedia o voľbách do Európskeho parlamentu

26. 2. 2009 O tom, že najbližšie voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa uskutočnia už tento rok vie menej ako polovica Slovákov. Termín volieb pozná 46,6 % ľudí, tretina respondentov ho nevie vôbec.
Pätina opýtaných vo svojich odpovediach uvádzala nesprávne roky konania volieb.
Väčšina obyvateľov nemá poznatky o činnostiach EP. Takmer 77 percent ľudí uviedlo, že sú o jeho aktivitách informovaní  veľmi slabo alebo slabo.  Informovaná je len necelá pätina (16,6 percenta) respondentov a 6,4 percenta sa k otázke nevedelo vyjadriť. O činnostiach EP vedomosti  majú skôr obyvatelia veľkých miest a vysokoškolsky vzdelaní.  Slabo informovaní sú vo väčšej miere ľudia so základným vzdelaním a respondenti z malých obcí.
Menej ako desať percent (8,2 percenta) oslovených  vie, že Slovensko zastupuje v tomto volebnom období v europarlamente 14 poslancov. Viac ako tretina (37,5 percenta) uviedla, že poslancov máme menej  a sedem percent opýtaných je presvedčených, že ich je viac. Vo svojich výpovediach Slováci uvádzali počty od 1 do 98 poslancov zastupujúcich Slovensko v EP. Takmer polovica oslovených  (47,2 percenta) nevedela na túto otázku odpovedať vôbec.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v júni tohto roku. Prvýkrát mali Slováci možnosť voliť poslancov Európskeho parlamentu v roku 2004.  Svoje právo však využili minimálne. K volebným urnám prišlo len 17 percent oprávnených voličov.  Bola to najnižšia účasť spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Tieto údaje vyplývajú  z reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS SK, ktorý sa realizoval na vzorke 1012 respondentov vo februári.
(Zdroj: TASR, TOPKY)

Finančné inštitúcie budú pod prísnejšou európskou kontrolou

26. 2. 2009 Aj keď dozor nad medzinárodnými finančnými skupinami ostane národnou záležitosťou, vzniknú tri nové orgány, ktoré budú uplatňovať rozhodnutia aj keď domáci dohľad nebude súhlasiť.
Potrebu lepšej európskej kontroly finančných inštitúcií, zvýraznila finančná kríza. Dôvodom je skutočnosť, že tieto inštitúcie sú značne zapojené do medzinárodných aktivít, no aj napriek tomu kontrolu vykonávajú národné orgány.
Podľa štatistík Komisie v Európe operuje osemtisíc bánk, no dve tretiny ich aktív je v rukách štyridsiatich multinárodných inštitúcií.
Exportnú skupinu,  ktorej úlohou bol preskúmať novú stratégiu v regulácii finančných inštitúcií vedie Jacques de Larosière, bývalý výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu.
Práve táto  expertná skupina vo svojej správe odmietla žiadosť Európskej centrálnej banky (ECB), aby jej boli udelené väčšie právomoci na nižšej úrovni regulácie, ktorá sa zameriava na banky a poisťovnícke firmy. Rozhodnutie je zdôvodnené  tým, že ECB by sa mala sústrediť najmä na zaistenie menovej stability v eurozóne.

Podľa expertov, vo výmene informácií zlyhali  národné regulačné orgány. Mnohé členské štáty aj tak stále odmietajú vytvorenie kolégií dohliadačov pre každú medzinárodnú finančnú skupinu. Súčasný právny boj, ktorý vznikol po problémoch multinárodnej spoločnosti Fortis, považujú okrem toho za príklad negatívneho vplyvu zanedbania vytvorenia jasných pravidiel.

De Larosière navrhuje do roku 2012 vytvoriť tri nové európske orgány (pre banky aj poisťovnícke skupiny), nezávislé od národných regulátorov. Budú zohrávať úlohu mediátora medzi kontrolnými inštitúciami členských štátov.  Znamená to, že v prípade, že sa regulátori pobočiek nebudú v nejakej problematike vedieť dohodnúť s regulátormi v krajine pôvodu firmy, vstúpia medzi nich a navrhnú riešenie.

Skupina predložila aj návrh ako predísť riziku z globálneho pohľadu na finančný systém. V rámci Európskeho systému centrálnych bánk  by mala vzniknúť inštitúcia, ktorá bude zahŕňať každý členský štát. ECB bude predsedať orgánu s názvom Európska rada pre systémové riziko (ESRC). ESRC nahradí Výbor bankového dohľadu.
Nový inštitút  by mal včas upozorňovať na riziko a mal by mať prístup ku všetkým dôležitým informáciám.

Reakcia Komisie
Predseda Komisie José Manuel Barroso  správu uvítal a nazval ju dobrým základom pre ďalšie návrhy. Tie by sa  mali zverejniť budúci týždeň (4. marca) pred summitom plánovaným na 19. a 20. marca. Do apríla chce Komisia  predložiť návrhy na reguláciu hedgeových fondov a fondov private equity.
Šéf Európskej strany socialistov Poul Nyrup Rasmussen uvažuje, či sa nejedná o úmyselný odklad. Takto by sa Európa mohla vyhnúť zaujatia spoločného stanoviska voči hedgeovým fondom aj fondom private equity pred aprílovým londýnskym summitom G20.
(Zdroj: EURACTIV)

Nový výbor pre zdravotníctvo

25. 2. 2009 Výsledkom reformy Európskeho parlamentu by mal byť aj nový výbor venovaný výlučne otázkam zdravia a ochrany spotrebiteľa.
Zmeny by mali platiť v novom volebnom období a mali by priniesť väčšiu efektivitu do oblastí ako je zdravotníctvo, energetika a životné prostredie.
Podnetom k reforme bola údajne nespokojnosť s výkonom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, najmä v jeho kapacite venovať sa ochrane spotrebiteľa. Uvažuje sa aj o možnosti rozpustiť tento výbor.
Nový výbor by sa mal zaoberať  tiež komplexnou otázkou farmaceutického balíčka, vrátane smernice o informovaní pacientov a falšovaní liekov.
(Zdroj: EURACTIV)

Znárodňovanie bánk má podporu v USA aj EÚ

25. 2. 2009 Podpora úplného znárodnenia slabých bánk a poisťovacích firiem v USA rastie. Podnet na to, aby vlády mohli prebrať kontrolu nad bankami v snahe zabrániť kolapsu kľúčových finančných inštitúcií má dnes dať aj Európska komisia. Avšak len v prípade, keď nebude iná možnosť.
Brusel  dal možnosť znárodnenia bánk na zváženie v tých prípadoch, keď je ich reštrukturalizácia nemožná. Ide o veľkú zmenu v postoji predsedu Komisie José Manuela Barrosu a jeho tímu.  Doteraz vystupovali ako neoblomní  zástancovia  slobodnej trhovej ekonomiky.
Komisia však prízvukuje, že znárodnenie  považuje za poslednú možnosť. Bolo vytvorených   niekoľko požiadaviek, ktoré musí spĺňať banka vhodná pre štátnu pomoc. Od zachránených bánk sa v budúcnosti môže vyžadovať striktná kontrola dividend a odmeňovania manažérov a tiež zmenšenie podnikateľských jednotiek.
(Zdroj: EURACTIV)
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Dobroslava
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner