Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Smernica o zelenej energii
9. 6. 2009
V Oficiálnom vestníku Európskych spoločenstiev bola v piatok zverejnená Smernica o využívaní obnoviteľných zdrojov energie (Smernica 2009/28/ES). Definitívne tak vstúpila do platnosti.
Slovensko spolu s ostatnými členskými krajinami ju musia do
národnej legislatívy implementovať do
5. decembra 2009.
Smernica vytvára
spoločný rámec pre podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov
a stanovuje pre každú členskú krajinu
povinný cieľ, aký podiel má mať takáto energia na celkovej spotrebe.
Obsahuje tiež pravidlá štatistických transferov medzi členskými štátmi. Ak
krajina prekročí stanovený cieľ, môže obnoviteľnú energiu nad limit
„predať“ inej krajine. Smernica obsahuje ďalej pravidlá spoločných projektov
členských krajín a nečlenov Únie, pravidlá vydávania certifikátov
o pôvode energie z obnoviteľných zdrojov, prístupu elektrickej
energie z obnoviteľných zdrojov k transmisnej sieti, a podobne.
Súčasťou legislatívy sú aj intenzívne diskutované pravidlá udržateľnosti pre
biopalivá.
Smernica hovorí aj
o potrebe rozvíjať transmisnú a distribučnú infraštruktúru,
inteligentné siete a zásobníky, vrátane prepojení medzi členskými
krajinami a so štátmi na hraniciach Únie.
Vo vestníku bola
okrem spomínanej smernice 5. júna
uverejnená aj ďalšia dôležitá energeticko-klimatická legislatíva: Smernica
o zlepšení a rozšírení systému obchodovania s emisiami, Smernica
o kvalite benzínu, nafty a plynového oleja a zavádzajúca mechanizmus
monitorovania a znižovania emisií skleníkových plynov a Smernica
o geologickom uskladnení CO2.
Voľby do Európskeho parlamentu
8. 6. 2009
Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa vo väčšine krajín darilo skôr pravici ako ľavici. Pravica by si tak mala udržať dominanciu v parlamente aj v novom funkčnom období.
Oproti súčasnému
stavu by sa však rozdiel medzi počtom
poslancov ľudovcov a socialistov, ktorí sú druhou najsilnejšou frakciou v
Štrasburgu, mal znížiť. Liberáli by mali zostať na treťom mieste. Vo viacerých krajinách dobré výsledky
zaznamenali krajne pravicové
nacionalistické či xenofóbne strany.
V Nemecku zvíťazili kresťanskí demokrati na čele s kancelárkou Angelou
Merkelovou, vo Francúzsku Únia za ľudové hnutie prezidenta Nicolasa
Sarkozyho.
Na Slovensku získala najväčšiu podporu a päť mandátov strana Roberta Fica.
Podporilo ju vyše 32 % voličov. Do
Európskeho parlamentu sa dostali SDKÚ, SMK a KDH (po dve kreslá), HZDS a SNS (po jednom kresle). SaS, Strana
zelených a koalícia KDS-OKS sa do parlamentu nedostali.
Sociálno-demokratické strany prehrali vo všetkých dôležitých štátoch.
Smer-SD tak bude jedna z mála delegácii Strany európskych socialistov, ktorá
posilnila. Oficiálne výsledky za Slovensko potvrdili rozdelenie síl v EP: PES 5
(Smer-SD), EPP 6 (SDKÚ-DS, SMK, KDH), UEN 1 (SNS) a ALDE 1 (HZDS).
(Zdroj: ETREND, EURACTIV)
Eurozóna zatiaľ nepotrebuje nové stimulačné opatrenia
5. 6. 2009
Medzinárodný menový fond (MMF) je presvedčený, že eurozóna si počínala dobre v snahe chrániť svoje hospodárstvo pred najhorším poklesom od konca druhej svetovej vojny a nové stimulačné opatrenia zatiaľ nepotrebuje.
Správa MMF hovorí, že v súčasnosti sa zdá, že ďalší stimul
nie je potrebný a najprv sa má umožniť doteraz prijatým opatreniam, aby
prejavili svoje účinky. MMF však v
správe hovorí aj o tom, že napriek určitým
pozitívnym znakom v ekonomike, kríza sa ešte neskončila. MMF svoju správu predloží v pondelok na
schôdzke skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup v Luxemburgu, na ktorej
sa zúčastnia aj zástupcovia Európskej centrálnej banky.
Voľby do Európskeho parlamentu sú prejavom nadnárodnej demokracie
5. 6. 2009
Svet sa stáva svedkom jednej z najneobyčajnejších udalostí demokratickej politiky. Voľby do europarlamentu sa priamo dotknú 375 miliónov ľudí z viac ako dvoch tuctov rôznych krajín. Tieto voľby sú najvýznamnejším prejavom nadnárodnej demokracie na tejto planéte.
Hlas každého eurovoliča sa môže stať dôležitejším než
kedykoľvek predtým. Má to dva dôvody: prvým je, že svet prechádza
najväčšou hospodárskou krízou od 30. rokov minulého storočia. Rozhodný,
koordinovaný postup v rámci celej EÚ je nevyhnutný, ak sa má minimalizovať
straau pracovných miest a prebudovať hospodárstva tak, aby v budúcnosti
mohli využívať výhody perspektívnych odvetví. Toto sa môže uskutočniť iba
s podporou európskych občanov.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že Európsky parlament sa
má stať (pokiaľ Lisabonská zmluva bude ratifikovaná a nadobudne platnosť v
priebehu nastávajúcich mesiacov) ešte významnejším aktérom pri spravovaní
záležitostí Európy.
S vývojom
spoločenstiev sa vyvíja aj Európska únia. Na začiatku bolo cieľom EÚ
podporovať mier a vyššiu životnú úroveň – EÚ nielenže urovnala dávne
nepriateľstvá, ale prostredníctvom procesu rozšírenia rozšírila svoj priestor mieru, bezpečnosti
a prosperity do všetkých kútov kontinentu.
Dnes však ľudstvo čelí novým výzvam, ktoré
nerešpektujú žiadne hranice. Finančná kríza, zmena klímy, energetická neistota,
medzinárodný terorizmus a pandémie sú len niektoré z nich. Preto, i keď mnohí
ľudia považujú mier za zabezpečený, pre národy Európy stále neexistuje iná
alternatíva, než naďalej spolupracovať na základe partnerstva v rámci
inštitúcií EÚ.
Európskemu parlamentu, ktorý má v rukách zákonodarstvo
spolu s vládami jednotlivých štátov, ale aj s občanmi Únie Európska
komisia skladá účty.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso preto
vyzval občanov Únie aby si zvolili europoslancov, ktorí budú presadzovať ich
názory. Konanie týchto poslancov bude
mať vplyv na každodenný život občanov Európskej
únie.