Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Prepracovaní piloti ohrozujú pasažierov
6. 10. 2009
Zástupcovia pilotov a posádok vyzvali včera Európsku komisiu, aby porovnala súčasné európske pravidlá o limitoch letových hodín s vedeckými štúdiami, ktoré tvrdia, že priveľa odpracovaných hodín ohrozuje pasažierov.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva EASA v januári 2009 zverejnila vedecké a medicínske vyhodnotenie limitov letových hodín. Podľa tohto vyhodnotenia vyčerpaní piloti ohrozujú leteckú bezpečnosť a agentúra navrhla legislatívne zmeny platných regulácií denného a týždenného pracovného času, nočných a pohotovostných služieb pilotov a posádok, aby sa tak zamedzilo hazardu s bezpečnosťou. Platné pravidlá EÚ boli schválené v roku 2006 a sú platné od roku 2008.
Podľa Európskej asociácie civilných letcov (ECA) a Európskej federácie pracovníkov v doprave (ETF) piloti lietajú aj 14 hodín denne a posádka 15 hodín v závislosti od leteckej spoločnosti pre ktorú pracujú.
Podľa EASA je potrebné zaviesť nový trinásťhodinový strop. Niektoré posádky počas 21 dní pracujú 180 hodín a to 60 hodín tri týždne za sebou. Vedci odporúčajú za 14 po sebe nasledujúcich dní maximálne 100 hodín.
Generálny tajomník ECA vyhlásil, že komisár zodpovedný za oblasť dopravy nemá dostatok politickej vôle, aby v tejto otázke konal, preto vyzval EASA, aby zakročila.
Bankrot by európskym bankám hroziť nemal
2. 10. 2009
Ako ukázali záťažové testy najväčších európskych bánk, v prípade zhoršenia ekonomiky by ich straty mohli v tomto a budúcom roku dosiahnuť okolo 400 miliárd €.
Dnes o tom informovali ministri financií EÚ, ktorí sa spolu s guvernérmi centrálnych bánk členských štátov bloku zišli na dvojdňovom summite v Göteborgu.
Ani jednej z bánk by však bankrot hroziť nemal, nakoľko podľa záťažových testov je objem ich kapitálu nad minimálnou úrovňou vyžadovanou v rámci globálnych pravidiel pre bankový trh. Dobrú pozíciu bánk podľa ministrov potvrdzuje aj zlepšenie ich hospodárskych výsledkov v minulých mesiacoch. Prispeli k tomu aj vládne balíčky na rekapitalizáciu inštitúcií. Záťažové testy boli vykonané v 22 európskych veľkobankách, ktoré operujú vo viacerých štátoch únie.
Do roku 2011 by eurozóna mala ukončiť podporu ekonomík
2. 10. 2009
Stimulačné opatrenie na podporu ekonomiky by členské krajiny eurozóny mali ukončiť najneskôr do roku 2011, aby mohli začať splácať rastúce verejné dlhy. Na neformálnom stretnutí ministrov hospodárstva a financií krajín Európskej únie vo švédskom Göteborgu to vo štvrtok uviedol prezident Európskej centrálnej banky.
Od stimulačných opatrení je potrebné upustiť kvôli hospodárskemu oživeniu a zvýšeniu dôvery v ekonomiku. Podniky i občanov je potrebné ubezpečiť, že v hromadení dlhov vlády nebudú pokračovať.
Ministri financií sa zhodli na tom, že ekonomike je potrebné pomáhať až do doby, kým nepríde hospodárske oživenie. Konečný termín na odchod od stimulácie ekonomiky však veľa krajín kvôli neistote, kedy oživenie príde, odmietlo stanoviť.