Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rast HDP nie je garanciou zlepšenia na trhu práce
18. 1. 2010
Európa tento rok možno zaznamená pozitívny hospodársky rast, no ekonómovia varujú, že nezamestnanosť zostane vysoká a obnova bude bolestivo slabá. Analytici koncom minulého týždňa v Bruseli predpovedali, že nás čaká ďalší ťažký rok a nemožno vylúčiť riziko ďalšieho prepadu.
Podujatie, ktoré zorganizovalo Centrum európskej politiky (EPC), sa zameralo na hospodársky rast a zamestnanosť. Ekonómovia upozornili, že rast HDP nie je ešte garanciou zlepšenia situácie na pracovnom trhu.
Podľa slov jedného z ekonómov OECD je situácia v Európe menej povzbudivá ako v USA, kde sa nezamestnanosť už blíži k vrcholu. Napriek tomuto málo optimistickému výhľadu poukázal na postupné navracanie dôvery na trhy, čoho dôkazom sú zdravšie istiny a korporátne cenné papiere vďaka čomu väčšie firmy ľahšie zhromažďujú kapitál.
Vďaka výkonu krajín „BRIC“ (Brazília, Rusko, India, Čína), ktoré implementovali efektívne opatrenia proti kríze, sa prebúdza aj svetový obchod. Ceny nehnuteľností by sa vo viacerých krajinách už mali ustáliť, no existujú pochybnosti o tom, či hodnoty skutočne dosiahli dno, a či nepríde druhá vlna prudkého zlacňovania.
Za hlavné prekážky obnovy ekonómovia označili nestabilné finančné inštitúcie a obrovské štátne dlhy. Zároveň vyzvali vlády k rýchlej náprave a obmedzeniu výdavkov, aby zabránili ďalšiemu zmrazovaniu podnikateľskej dôvery a spotreby.
Česká vláda prijala opatrenia na zníženie deficitu verejných rozpočtov do roku 2013
18. 1. 2010
Česi by sa mali pripraviť nielen na vyššie dane, ale aj na to, že štát už hocikoho nebude podporovať. Bude to platiť v prípade, ak si politici, ktorí vyhrajú májové parlamentné voľby, aspoň čiastočne osvoja návrhy, ktoré pre nich ako východisko z hospodárskej krízy pripravila úradnícka vláda Jana Fischera.
V priebehu minulého roku podniky získali čas, aby sa prispôsobili zmenenej ekonomickej situácii. Podľa vládneho materiálu štát už vôbec nepočíta s tým, že hospodársky rast bude podporovať nejakými finančnými injekciami. Cieľom všetkých opatrení je do roku 2013 znížiť podiel deficitu verejných rozpočtov pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP). To je limit, ktorý stanovila Európska únia pre prijatie eura.
Dve najsilnejšie politické strany v Česku - ČSSD a ODS súhlasia s niektorými námetmi vo vládnom dokumente. Socialistom sa páči predovšetkým zvyšovanie daní, občianski demokrati sú zase zástancami rozpočtových úspor.
O konečnom mixe opatrení, ktoré majú viesť k znižovaniu rozpočtového schodku, rozhodnú naozaj až parlamentné voľby.
Ukrajina sa možno stane členom
15. 1. 2010
Sľúbila to ukrajinská premiérka Júlia Tymošenková. Na včerajšej tlačovej konferencii uviedla, že v prípade zvolenia za prezidentku urobí všetko preto, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie. S Ruskom chce Tymošenková budovať vzájomne výhodné partnerstvo. Prvé kolo prezidentských volieb sa na Ukrajine uskutoční v nedeľu, 17. januára. Dvaja víťazi následne postúpia do druhého kola, ktoré sa bude konať 7. februára.
Tymošenková hovorila pravdepodobne o dlhodobejších plánoch, pretože hlava štátu je volená na päť rokov, s možnosťou jedného znovuzvolenia. Súčasná premiérka a nádejná prezidentka by tak mohla mať na splnenie sľubov desať rokov. Ukrajina je semi-prezidentskou republikou. V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér . Ukrajinská tlač interpretovala slová Tymošenkovej takmer jednomyseľne ako sľub priviesť Ukrajinu do EÚ do piatich rokov.
Premiérka vyhlásila, že v prípade svojho zvolenia na čelo štátu, požiada vládu aby vyrokovala a podpísala „politickú asociačnú dohodu“ medzi EÚ a Ukrajinou ešte v tomto roku. Vyjadrila nádej, že pri tejto príležitosti by mohla byť vytvorená európsko-ukrajinská zóna voľného obchodu.
Podľa New York Times však vedie v prieskumoch verejnej mienky Janukovič. Ak sa stane prezidentom, bude to víťazstvo pre Moskvu. Na rozdiel od volieb v roku 2004 však Rusko otvorene nepodporuje žiadneho kandidáta. Janukovič bol síce ruským favoritom, a preferuje posilnenie rusko-ukrajinských vzťahov, Tymošenková si však na poste premiérky dokázala vybudovať so svojim ruským náprotivkom Vladimírom Putinom dobrý pracovný vzťah.
Pravidlá „občianskej iniciatívy“
15. 1. 2010
Milión občanov z minimálne deviatich členských krajín bude môcť vyzvať Komisiu, aby predložila nejaký legislatívny návrh. Španielskemu predsedníctvu sa podarilo dosiahnuť konsenzus všetkých členov o pravidlách takzvanej „občianskej iniciatívy“ zavedenej Lisabonskou zmluvou.
Španielsko dosiahlo podporu všetkých 27 krajín aby posunulo vpred občiansku iniciatívu. Vyhlásil to španielsky štátny tajomník pre európske záležitosti Diego López Garrido. Lisabonská zmluva pôvodne hovorila len o milióne občanov z „významného počtu členských krajín“. Ministri sa dohodli, že to má byť deväť krajín – minimálne jedna tretina členov Únie.
Ministri diskutovali aj o ďalších pravidlách konkrétneho fungovania občianskej iniciatívy, ku ktorým patrí spôsob kontrolovania autenticity podpisov, pravidlá na zabránenie pokusom o zneužitie iniciatívy s cieľom, ktorý je v protiklade s hodnotami Únie, a podobne.
Európska občianska iniciatíva (EOI) je jednou z hlavných inovácií v oblasti demokratizovania EÚ, ktorými sa Lisabonská zmluva snaží posilniť zapojenie občanov do tvorby európskych politík.
Článok 11 (odsek 4) Zmluvy hovorí: „Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských krajín, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.“
Európsky parlament rezolúciu o EOI prijal v máji 2005. Rezolúcia obsahovala návrh detailných usmernení pre jej uvedenie do praxe. Verejné konzultácie komisia otvorila následne v novembri. V niektorých detailoch sa parlamentný návrh líši od kompromisu schváleného ministrami – napríklad namiesto tretiny členských krajín hovorí o štvrtine.
Občiansku iniciatívu nemožno zamieňať s petičným právom. To mali občania Únie už aj pred schválením Lisabonskej zmluvy.