Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dohoda o stratégii Európa 2020 sa odkladá
30. 3. 2010
Lídri EÚ na piatkovom summite schválili len tri z piatich cieľov navrhovanej stratégie Európa 2020. Dohodnúť sa nedokázali na výsledkoch, ktoré majú členské štáty do roku 2020 dosiahnuť v oblasti vzdelávania a obmedzovania chudoby.
Lídri členských krajín spochybnili, či má EÚ zákonné právo určovať ciele v oblasti vzdelávania a chudoby a mohli sa dohodnúť len na všeobecnom význame rozvíjania školstva a boja proti sociálnemu vylúčeniu. O možnostiach merania pokroku a kvantifikovaní týchto cieľov budú európski lídri diskutovať na najbližšom júnovom summite.
Lídri schválili cieľ týkajúci sa návrhu v roku 2020 dosiahnuť investície do vedy a výskumu na úrovni 3 % HDP a to aj napriek protestom ministrov financií. Komisia však prisľúbila, že sa pokúsi vyvinúť sofistikovanejší indikátor vyhľadávania inovácií.
Nemecko svoje výhrady, najmä pokiaľ ide o oblasť vzdelávania, predložilo ešte pred začiatkom summitu. Obáva sa toho, že stanovené ciele by mohli zasiahnuť do federálnych kompetencií. Iná skupina členských štátov naopak vyzvala k úplnému vyňatiu cieľov v oblasti chudoby. Odôvodnili to tým, že EÚ prestupuje svoje kompetencie a výsledky tejto vízie je len veľmi ťažké odmerať. Padol a j návrh, že základným nástrojom pre boj proti sociálnemu vylúčeniu by mala byť tvorba pracovných miest. Nový text týkajúci sa exklúzie by v najbližších týždňoch mali zverejniť francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Slovenský premiér Robert Fico je voči úspechom stratégie skeptický. Zdôraznil, že súhlasí s obsahom cieľov, to s čím nesúhlasí, je ich kvantifikovanie. Myslí si, že nebolo správne najskôr postaviť ciele Európskej únie bez toho, aby sa poznali možnosti členských štátov. Najprv sa malo intenzívne komunikovať a potom postaviť reálne ciele Európskej únie.
EÚ chce stabilizovať vzťahy so Spojenými štátmi
30. 3. 2010
Európska únia v snahe znovu stabilizovať vzťahy so Spojenými štátmi navrhuje posunúť transatlantické vzťahy za tradičný atlanticizmus na úroveň, kde bude spolupráca orientovaná na výsledky a vedená strategickými prioritami.
Počas Bruselského fóra, ktoré usporiadal German Marshall Fund predstavili predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a stály prezident Európskej rady svoju víziu toho, ako opätovne oživiť vzťahy medzi EÚ a Spojenými štátmi. Barroso zdôraznil, že v meniacom sa svete sa musí toto partnerstvo prispôsobiť novým skutočnostiam ak má prekvitať.
Vo svete nových hrozieb a výziev Barroso podčiarkol potrebu dynamickejšieho partnerstva, ktoré by sa sústredilo viac na vonkajší svet a zapájalo viac tretích strán, vrátane Číny, Indie a Brazílie. Podľa jeho slov treba stavať na tom, čo sa nám už podarilo dosiahnuť a kombinovať našu snahu o reformu architektúry medzinárodnej spolupráce tým, že budeme spolupracovať na utišovaní klimatických zmien, dosahovať väčšiu energetickú bezpečnosť a vytvárať spoločnú transatlantickú oblasť bezpečnosti.
Barrosove slová podčiarkol Van Rompuy a publiku, kde sedelo mnoho amerických predstaviteľov, povedal, že Spojené štáty a EÚ by mali hľadať spolu odpovede na staré a nové formy globálnej neistoty, a do tohto úsilia zapojiť aj ostatných. Takto vníma spoločný príbeh EÚ a Spojených štátov prezident Európskej rady.
Za prvý rok úradovania Barracka Obamu euro- atlantické vzťahy zaznamenali prinajlepšom zmiešané výsledky, a rozhodne sklamali nádeje, ktoré EÚ sprevádzali po výsledku prezidentských volieb v roku 2008.
Pôvodný entuziazmus ohľadne euro- amerického partnerstva podľa analytičky German Marshall Fund Constanze Stelzenmüller, zhatili pôvodný entuziazmus nie jedna, ale viacero prekážok. Ako príklad analytička uviedla neochotu EÚ ujať sa väzňov prepustených z Guantanama či odolnosť voči Obamovmu návrhu zaviesť vo väčšom množstve keynesiánske opatrenia v boji s finančnou krízou.
Dodala, že na americkú žiadosť o vyšší počet vojakov v Afganistane bolo odpoveďou niekoľkomesačné ticho a situácii nepomohlo ani keď Parlament zamietol dohodu o výmene citlivých bankových údajov medzi oboma stranami.
Európsku úniu na druhej strane frustrovalo najmä to, ako ju Spojené štáty obišli pri uzatváraní dohody na Kodaňskom klimatickom summite, ako ich hlas ignoroval Washington keď jednostranne vyhlásil reformu amerického bankového systému a tým zmaril diskusiu G20 o tejto otázke či keď Obama oznámil, že sa nezúčastní májového summitu EÚ – USA.
Podľa Van Rompuya však nemožno brať každú nezhodu ako rozklad vzťahov, naopak, rozdielne názory dokazujú hĺbku transatlantických vzťahov.
Kým prvá Barrosova komisia sa posledných päť rokov zameriavala najmä na konsolidáciu rozšírenej Európskej únie a konečnú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, nová Barrosova komisia sa zasa chce zamerať na vytvorenie agendy pre globálnu Európu, a to sa bez Spojených štátov nepodarí.
Význam vzťahov v budúcnosti bude daný nie historickými hodnotami alebo záujmami, ale vôľou Európy prispôsobiť sa tejto novej globálnej realite a niesť bremeno spolu s a s ostatnými.
Barroso a Van Rompuy podľa všetkého toto vyhlásenie vypočuli a sú pripravení naštartovať konštruktívnejšie partnerstvo, ktoré si má lepšie poradiť s výzvami 21. storočia: klimatickými zmenami, kybernetickým zločinom, jadrovým odzbrojovaním či terorizmom.
Európski lídri sa dohodli na mechanizme pomoci Grécku
28. 3. 2010
Na koordinovanej podpore Grécku sa dohodli európski lídri. Nemci presadili, že tento mechanizmus bude využitý len ako poslednú možnosť a Medzinárodný menový fond prispeje tretinou z celkového balíka.
Na mechanizme sa najskôr dohodli nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozy. Následne im podporu potvrdili aj ostatní lídri členských krajín eurozóny na mimoriadnom summite krajín menovej únie. Konkrétnu cifru pomoci však uviesť odmietli.
Diplomatické zdroje hovoria o sume približne 22 miliárd eur.
Pre hrozbu bankrotu členskej krajiny eurozóny sa lídri snažili nájsť kompromisy, pretože panovali medzi nimi protichodné stanoviská. Merkelová, ktorú čakajú v máji regionálne voľby sa snažila zabrániť tomu, aby jej daňoví poplatníci museli platiť za grécku nedisciplinovanosť. V prieskumoch verejnej mienky sa Nemci vyjadrovali zásadne proti poskytovaniu akejkoľvek formy pomoci.
Väčšina krajín eurozóny a Európska komisia na druhej strane trvali na tom, že blok potrebuje dokázať, že je schopný riešiť svoje problémy. Obrátiť sa na Medzinárodný menový fond so žiadosťou o podporu pri riešení vnútorných záležitostí väčšina krajín považuje za spôsob ako poškodiť imidž bloku.
Kompromis je nakoniec taký, že eurozóna s podporou MMF pomôže, no väčšina balíka bude pochádzať z menovej únie. Štáty s eurom prispejú do balíka dve tretiny, zvyšnú tretinu priplatí MMF.
Mini summit krajín V4
25. 3. 2010
Pred dvojdňovým summitom sa stretli premiéri Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska, aby prediskutovali spoločnú pozíciu ohľadne budúcej diplomatickej služby EÚ a ekonomických záležitostí.
Tak ako už niekoľkokrát predtým sa premiéri stretávajú na maďarskom veľvyslanectve v Bruseli, aby zosúladili svoje pozície pred summitom, ktorý sa koná 24. až 25. marca.
Na programe sú témy ako je stratégia EÚ 2020 pre rast a zamestnanosť či Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Po prvýkrát sa tohto stretnutia osobne zúčastní aj predseda Komisie José Manuel Barroso.
Krajiny Višegradu majú rovnakú váhu hlasov ako Francúzsko a Nemecko dokopy. Paríž a Berlín vyjadrili preto nedávno svoju nespokojnosť s obnovením vnútorných rokovaní medzi krajinami V4 ohľadne tém, ktoré sa dotýkajú Európskej únie.
Čo sa týka európskej zahraničnej služby, slovenský veľvyslanec pri EÚ vyhlásil, že krajiny Višegradu vytvorili dokument, ktorý je zameraný na spravodlivé zastúpenie všetkých členských štátov v novom orgáne EÚ. Chceme predísť tomu, aby sme sa ocitli v situácii, kedy budeme mať pochybnosti, že táto služba je aj naša.