Príspevky z fondov EÚ
5. 4. 2022
Novela zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.
Cieľom právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Novela zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Tiež upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Novela zákona zároveň upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.
K
EÚ o pomoci Portugalsku
16. 5. 2011
Ministri financií Európskej únie aj eurozóny dnes budú schvaľovať finančnú pomoc pre Portugalsko.
So záchranným balíčkom pre tretiu krajinu eurozóny, ktorá musela požiadať o pomoc, vo výške 78 miliárd eur súhlasia všetky členské štáty vrátane Slovenska. Rovnaká suma ako z EFSM poputuje do Lisabonu aj zo súčasného záchranného fondu eurozóny (EFSF) a z Medzinárodného menového fondu. Medzinárodné spoločenstvo tak uplatnilo úplne rovnaký model ako pri pomoci Írsku, kde finančnú záchranu takisto delilo na tretiny medzi EFSM, EFSF a MMF. Podobný ako v prípade Írska by mal byť aj úrok zo záchranného fondu eurozóny, ktorý sa bude podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna pohybovať medzi 5,5 až 6,0 %. Pri EFSM aj MMF je úroková sadzba o niečo nižšia.
Gréci asi požiadajú o ďalšiu európsku pomoc
9. 5. 2011
Gréci potrebujú ďalšiu európsku pomoc. Podľa denníka Financial Times sa na tom zhodujú ministri financií štátov platiacich eurom.
Eurozóna a Medzinárodný menový fond už zadĺženému Grécku požičali 110 miliárd eur. Plán na záchranu Grécka však zlyháva. Otvorene to už priznal aj grécky minister financií Georgios Papaconstantinou. Gréci by si totiž už budúci rok mali opäť normálne požičiavať na finančných trhoch. Lenže úroky z gréckych dlhopisov zostávajú astronomicky vysoké. Trh proste v záchranu krajiny neverí, a Grécko tak podľa denníka asi požiada o ďalšie úvery, tentoraz zo záchranného balíka eurozóny. Variantom môže byť aj predĺženie doby splatnosti pôžičiek, ktoré musí Grécko budúci rok uhradiť. Gréci aj diplomati z eurozóny stále trvajú na tom, že krajina sa bankrotu dokáže vyhnúť.
Pomoc Portugalsku: 12 miliárd eur pre banky
5. 5. 2011
Medzinárodná finančná pomoc Portugalsku, ktorej celková výška dosahuje 78 miliárd eur, počíta až s 12 miliardami eur pre tamojšie banky. Agentúre Reuters to povedal informovaný zdroj.
Peniaze majú bankám pomôcť zvýšiť kapitálovú primeranosť. Predbežné odhady tiež podľa zdroja ukazujú, že HDP Portugalska tento rok aj na budúci rok klesne až o 2 %. Portugalsko sa v utorok dohodlo s EÚ a MMF na podmienkach finančnej pomoci na 3 roky. Krajina si ale bude musieť do roku 2013 zaistiť z privatizácie štátneho majetku asi 5,3 miliardy eur.
SRN a Rakúsko uvoľní trh práce
2. 5. 2011
Občania ČR, SR a ďalších šiestich štátov strednej a východnej Európy, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004, sa môžu od 1.5. bez akýchkoľvek prekážok uchádzať o zamestnanie v Nemecku a v Rakúsku.
Obe krajiny ako posledné zo "starej" EÚ plne liberalizovali svoj pracovný trh pre záujemcov z nových členských krajín. Žiadny veľký nápor uchádzačov o prácu z tohto regiónu ale neočakávajú.
Nemecký minister hospodárstva R. Brüderle sa domnieva, že to pomôže vyriešiť nedostatok pracovných síl a naopak Verdi F. Bsirke sa obáva, že príchod nových zamestnancov povedie k znižovaniu platov.