Príspevky z fondov EÚ
5. 4. 2022
Novela zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.
Cieľom právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Novela zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Tiež upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Novela zákona zároveň upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.
K
Euro je najslabšie od polovice roka 2017
8. 3. 2019
Spoločná európska mena pokračovala v oslabovaní aj vo štvrtok večer a jej kurz padol na najnižšiu úroveň od polovice roka 2017. Dôvodom bolo prekvapivé rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá odložila prvé zvýšenie sadzieb a ohlásila nové dlhodobé lacné pôžičky pre komerčné banky.
Kurz eura vo štvrtok večer klesol až na 1,1206 USD/EUR, čo bolo najmenej od júna 2017. Naopak, dolár posilnil voči väčšine mien. Bloomberg Dollar Index sa dostal na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho decembra. ECB vo štvrtok stanovila referenčný kurz na 1,1271 (v stredu: 1,1305) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8872 (0,8846) eura. Zmena rétoriky ECB, teda smerovania očakávaní, prekvapila mnohých investorov. ECB takisto znížila rastové a inflačné prognózy. "ECB nemala na výber," komentoval rozhodnutie ECB analytik firmy FX Street Joseph Trevisani. "Existuje mnoho interných problémov, ktoré brzdia rast," dodal. Podľa expertov by spoločná mena mohla pokračovať v poklese a jej kurz by sa mohol v najbližších týždňoch znížiť až na 1,10 USD/EUR.
Poľsko prijalo záložný plán pre prípad tvrdého brexitu
6. 3. 2019
Poľská vláda schválila v utorok tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez politickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo svojom zverejnenom vyhlásení uviedla, že schválila návrh zákona, ktorý ochráni približne 6000 britských občanov žijúcich v Poľsku, ktorí po brexite stratia štatút občanov EÚ. Vláda ďalej uviedla, že v rámci tohto opatrenia môžu občania podať žiadosť o trvalý pobyt v Poľsku v priebehu nasledujúcich 21 mesiacov - teda do 31. decembra 2020. Británia má 29. marca oficiálne vystúpiť z Únie. Britský parlament však vyrokovanú dohodu o podmienkach brexitu premiérky Theresy Mayovej v januári nepodporil, čím sa zvýšila reálna hrozba chaotického, na ekonomiku negatívne pôsobiaceho odchodu krajiny z eurobloku. Nejasný osud po brexite čaká aj státisíce Poliakov žijúcich v Spojenom kráľovstve, všíma si AP.
Brexit spomalí aj našu ekonomiku
4. 3. 2019
Termín 29. marec sa blíži, no rozchod Londýna s Bruselom ponúka čoraz viac otáznikov ako odpovedí. Jedna z nedoriešených hrozieb je aj dosah brexitu na slovenské hospodárstvo. Ekonómovia rezortu financií jeho presnejšie dosahy nateraz predpovedať nevedia, s určitosťou nám však nehrozí recesia. Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze hovoril o spomalení v rozmedzí 0,7 až 1,4 percenta. Stále však nie je jasné, aké clá sa budú uplatňovať, aký brexit vlastne nastane, a veľa bude závisieť aj od vývoja britskej libry. „Ekonomika sa spomalí najmä pre pokles priamych exportov zo Slovenska do Británie aj pre zníženú konkurencieschopnosť v dôsledku colných bariér,“ povedal hovorca ministerstva financií Maroš Stano.
Najnovšia makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá v tomto roku rast ekonomiky o štyri percentá a v ďalších rokoch postupné zmierňovanie tempa rastu na úroveň okolo 2,5 percenta HDP. Isté je však to, že by u nás utrpel najmä automobilový priemysel, ktorý tvorí až 40 percent nášho exportu na druhú stranu Lamanšského prielivu. Nejde však iba o priamy export. Slovensko pocíti pokles záujmu aj o dodávky automobilových dielov, ktoré kompletizujú v iných krajinách Európskej únie. Dôsledky sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, najciteľnejšie však budú práve v prvých rokoch. Pred prísnejším režimom po vystúpení Británie upozorňuje na svojej stránke aj Finančná správa. „Zmeny sa budú týkať nových kontrol na vonkajších hraniciach s Európskou úniou, platnosti licencií, osvedčení a povolení vydaných Spojeným kráľovstvom či nových podmienok pre prenos údajov,“ upozornila jej hovorkyňa Ivana Skokanová.
Protesty žltých viest zasiahli francúzsku ekonomiku
1. 3. 2019
Protivládne protesty hnutia žltých viest od svojho začiatku znížili rast francúzskej ekonomiky o 0,2 percentuálneho bodu. V médiách to dnes povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Demonštrácie sa začali v polovici vlaňajšieho novembra a odštartovalo ich plánované zvýšenie dane z pohonných hmôt. Neskôr protesty prerástli do širšieho hnutia proti prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a jeho hospodárskym reformám.
Demonštrácie dosiahli vrchol v decembri, keď donútili rad podnikov v centre Paríža aj v ďalších francúzskych mestách dočasne prerušiť prevádzku. "Predstavuje to veľmi vysoké náklady, je to 0,2 percentuálneho bodu štvrťročného rastu, takže je to veľa," povedal dnes Le Maire. Vláda predtým odhadla, že protesty znížili rast vo štvrtom štvrťroku o viac ako jednu desatinu percentuálneho bodu, čo zodpovedá sume okolo 2,5 miliardy eur, uviedla agentúra Reuters. Francúzsky štatistický úrad INSEE dnes potvrdil svoju správu z konca januára, podľa ktorej hrubý domáci produkt (HDP) Francúzska v poslednom minuloročnom štvrťroku vzrástol o 0,3 percenta. To znamená rovnakým tempom ako v predchádzajúcich troch mesiacoch. Silný export totiž kompenzoval útlm spotrebiteľských výdavkov v dôsledku pouličných protestov.