Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nový Autorský zákon
27. 7. 2015
Nová právna úprava je komplexnou úpravou autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom, práv k databáze a správy práv, ktorá odráža úpravu medzinárodných zmlúv a dohôd a práva Európskej únie v tejto oblasti.
Nový Autorský zákon bol schválený 1. júla 2015. Tento zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2016.
Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Táto zmena spôsobila nielen neistotu na strane autorov, používateľov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, keď sa neúmyselne (a niekedy dokonca nevyhnutne) stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Právna úprava má tak za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Autorsko-právna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným priestorom pre spoločnosť a ekonomiku. Nový právny predpis bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležitým prístupom používateľov k chránenému obsahu. Právna úprava upravuje vzťah autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k jeho hmotnému substrátu a zavádza osobitnú informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v prípade úmyslu zničenia alebo trvalého premiestnenia tejto veci, ak ide o dielo, ktoré je originálom a je umiestnené na verejnom priestranstve.
Švédske gangy sa zásobili zbraňami zo Slovenska
9. 7. 2015
Švédska mafia sa vyzbrojila zbraňami zo Slovenska. Zločinci zo severskej krajiny získali na Slovensku stovky zbraní, ktoré používajú pri páchaní trestných činov.
Zbrane boli nakúpene legálne cez internet v slovenských obchodoch ako expanzné zbrane (pušky a samopaly, ktoré sú znefunkčnené a používajú sa na bojové hry alebo historické ukážky). Následne si ich zločinci upravili tak, aby ich mohli používať aj s ostrým strelivom. Takýto nákup by už od 1. júla 2015 nemal byť možný. Začala totiž platiť novela zákona o zbraniach a strelive, ktorú pripravilo ministerstvo vnútra. Impulzom na zmenu bol januárový útok teroristov v Paríži na redakciu Charlie Hebdo, pri ktorom boli použité upravené expanzné zbrane pochádzajúce zo Slovenska.
zdroj: hnonline.sk
Varufakis varuje. Európa sa priblížila havárii
19. 6. 2015
Stretnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) dohodu veriteľov s Gréckom vo štvrtok neprinieslo. Eurozóna sa podľa gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa nebezpečne priblížila k tomu, aby pripustila "haváriu". Varufakis zároveň kritizoval ostatných ministrov, ktorí podľa neho odmietli diskutovať o jeho návrhu na zavedenie automatickej rozpočtovej brzdy.
Európska centrálna banka (ECB) zároveň vo štvrtok informovala predstaviteľov Eurogroup, že nemá istotu, či budú môcť grécke banky v pondelok otvoriť. Banky totiž čelia odlevu bankových vkladov. Klienti vytiahli z gréckych bánk počas uplynulých troch dní približne dve miliardy eur. Odlev vkladov sa výrazne zrýchlil po víkendovom neúspechu rokovaní medzi veriteľmi a Gréckom. Dve miliardy eur, ktoré klienti gréckych bánk od pondelka do stredy vytiahli, predstavujú 1,5 % celkových vkladov domácností a firiem v gréckom bankovom sektore ku koncu apríla. Vtedy vklady dosahovali hodnotu 133,6 mld. eur.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)
Gréci vybrali už desiatky miliárd eur z bánk. Hrozí bankrot
19. 6. 2015
Začína sa posledné odpočítavanie. Už len málokto verí, že Grécku sa podarí zachrániť v eurozóne. Postupná rezignácia bežných Grékov. Desiatky miliárd eur vybraných z bankových účtov. Posledné nádeje na dosiahnutie dohody s veriteľmi. Hrozí, že o pár dní zbankrotuje.
Zatiaľ sa dá iba odhadovať, ako rýchlo po prípadnom krachu rokovaní v Luxemburgu môže prísť grécky bankrot a zavedenie kapitálovej kontroly. Proces bankrotu by sa mohol začať už začiatkom júla, keď Grécko nezaplatí 1,6-miliardovú splátku pre Medzinárodný menový fond.
Hoci krach krajiny nemusí hneď znamenať prechod na drachmu, bežných Grékov by čakali ťažké časy. Na nejaký čas prestane fungovať bankový systém. Banky sa zavrú, výbery z bankomatov budú limitované zrejme na 300 eur a vláda zavedie aj kapitálové kontroly.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)