Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecká ekonomika vzrástla o 0,4 percenta
25. 11. 2022
Nemecká ekonomika rástla v uplynulo kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt sa počas troch mesiacoch od júla do konca septembra 2022 po úprave o cenové, sezónne a kalendárne vplyvy medzikvartálne zvýšil o 0,4 percenta po náraste o 0,1 percenta v 2. štvrťroku, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis a revidoval svoj prvý odhad, ktorý počítal s expanziou o 0,3 percenta.
V medziročnom porovnaní najväčšia európska ekonomika v 3. kvartáli po úprave o cenové vplyvy vzrástla o 1,2 percenta a po úprave o cenové a kalendárne vplyvy o 1,3 percenta. Motorom expanzie v uplynulom kvartáli boli podľa Destatisu predovšetkým výdavky na súkromnú spotrebu. Aj napriek pokračujúcej vysokej inflácii a energetickej kríze spotrebitelia využili zrušenie takmer všetkých protipadnemických reštrikcií, aby napríklad viac cestovali či nakupovali.
Výdavky na súkromnú spotrebu v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom celkovo stúpli o jedno percento. Verejné výdavky stagnovali. Stavebné výdavky klesli o 1,4 percenta a výdavky do vybavenia, ako sú stroje či vozidlá, stúpli o 2,7 percenta.
Zahraničný obchod sa aj napriek napätej medzinárodnej situácii oživil vďaka vysokým objednávkam a zlepšenému fungovaniu globálnych dodávateľských reťazcov. Export medzikvartálne vzrástol o dve percentá a import až o 2,4 percenta.
HDP bol v porovnaní so 4. kvartálom 2019, ktorý bol posledným štvrťrokom pred začiatkom koronakrízy, vyšší o 0,3 percenta sa prvýkrát sa dostal nad predkrízovú úroveň.
V
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko
25. 11. 2022
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko. Slovensko bude môcť začať využívať takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov. Investície budú smerovať na zlepšenie života ľudí v regiónoch, energetickú bezpečnosť, digitalizáciu aj na zelené riešenia. Program Slovensko vo štvrtok predstavila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) v Prešove, na konferencii s názvom Tvoríme lepšie Slovensko. Prítomní boli tiež komisári EK Elisa Ferreira a Nicolas Schmit, členovia slovenskej vlády, zástupcovia samospráv a ďalší hostia.
"Veľmi ma teší úspech, ktorý sme dosiahli s novým Programom Slovensko a reformou eurofondov. V Európskej únii sme medzi prvými šiestimi krajinami, ktoré majú kompletne schválené celé programovanie na nové eurofondové obdobie. Už o niekoľko týždňov tak budeme môcť vyhlásiť z nových eurofondov prvé výzvy," uviedla Remišová.
Podľa ministerky investícií predstavujú nové eurofondy pre Slovensko veľkú šancu, ako sa posunúť vpred. "Dnešným dňom otvárame úplne novú investičnú kapitolu Slovenska. Vyššie platy a lepšiu životnú úroveň nám prinesú iba lepšie platené zamestnania. Pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou budú len v dynamických inovatívnych odvetviach. Táto téma sa tu opakuje roky a jej riešenie sa už viac nedá odkladať. Ak teraz nedokážeme zásadne zlepšiť náš systém vzdelávania, podporiť výskum, zavádzať inovácie, zlepšiť celkové prostredie pre naše firmy, budeme zaostávať. Nové eurofondy sú preto pre Slovensko obrovskou, ale zároveň možno aj poslednou šancou, ako sa naplno rozbehnúť," zdôraznila.
V
Poľsko žiada Európsku úniu, aby sa nové emisné pravidlá nevzťahovali na obytné domy
21. 11. 2022
Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová vyzvala Európsku úniu, aby sa nový súbor obmedzení na emisie skleníkových plynov nevzťahoval na obytné domy. Informujeme o tom podľa správy agentúry PAP.
Európska komisia a Európsky parlament navrhli nový systém obchodovania s emisiami, ktorý má od roku 2024 pokrývať palivá pre komerčnú dopravu a budovy. Po roku 2029 by zaviedol rovnaké obmedzenia aj pre obytné domy. Poľsko sa na tento zámer pozerá podľa ministerky "s rastúcim znepokojením".
"Z tohto dôvodu dôrazne apelujem na vyňatie domácností zo systému obchodovania s emisiami, pretože teplý domov v zime by nemal byť trhovým tovarom, ale právom občana," napísala Moskwová podpredsedovi EK Fransovi Timmermansovi, hlavnému vyjednávačovi EP pre EU ETS Petrovi Liesemu a českému podpredsedovi vlády Mariánovi Jurečkovi. Česká republika v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie.
Ministerka tiež uviedla, že počas prípravy plánu environmentálnej udržateľnosti Fit for 55 v rámci EÚ nikto neočakával globálnu pandémiu koronavírusu a vojnu na Ukrajine. Dôsledky týchto udalostí však katastroficky zhoršili ekonomickú situáciu a preto by sa mali vziať do úvahy.
V
Inflácia v Európskej únii dosiahla nový rekord
18. 11. 2022
Na Slovensku tempo medziročného rastu cien oproti septembru zrýchlilo o 1,3 percenta, s hodnotou 14,5 percenta je deviata najvyššia v Únii.
Miera inflácie v Európskej únii v októbri vystúpila na 11,5 percenta a už deviaty mesiac v rade prekonala predchádzajúci rekord. Oproti septembrovej hodnote sa zvýšila o šesť desatín percentuálneho bodu. Oznámil to dnes štatistický úrad Eurostat.
Na Slovensku tempo medziročného rastu cien oproti septembru zrýchlilo o 1,3 percenta, s hodnotou 14,5 percenta je deviata najvyššia v Únii. Ide o najvyššiu infláciu na Slovensku od júna 2000.
Eurostat zároveň spresnil na 10,6 percenta októbrovú hodnotu inflácie v eurozóne, ktorú v predbežnej správe pred dvoma týždňami odhadol na 10,7 percenta. V septembri inflácia v eurozóne predstavovala 9,9 percenta.
Ceny rástli výrazne rýchlejšie ako vlani v októbri, kedy sa na ekonomike ešte naplno neprejavovalo postpandemické oživenie a energetická kríza. Vtedy predstavovala miera inflácie v celej dvadsaťsedmičke 4,4 percenta, v 19 štátoch používajúcich spoločnú menu potom 4,1 percenta.
Najnižšiu mieru inflácie malo tento rok v októbri Francúzsko (7,1 percenta), Španielsko (7,3 percenta) a Malta (7,4 percenta). Naopak najvyššie medziročné tempo zdražovania zaznamenali Estónsko (22,5 percenta), Litva (22,1 percenta) a Maďarsko (21,9 percenta).
V