Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekonomiky strácajú bilióny, OSN bije na poplach
19. 4. 2016
Niektoré krajiny nepoužívajú polovicu rozumu, polovicu pracovnej sily, polovicu ľudského potenciálu. Takto upozorňuje na slabé zapojenie žien do pracovného života profesor Kolumbijskej univerzity Jeffrey Sachs. A za pravdu mu dáva Svetové ekonomické fórum vo svojej najnovšej štúdii zameranej na globálnu priepasť medzi pohlaviami.
Ďalším kameňom úrazu je, že ženy zarábajú globálne za rovnako vykonanú prácu o 24 percent menej než muži, uvádza OSN. Pričom 75 percent ženskej práce v rozvojových krajinách spadá do kategórie neoficiálnej a nechránenej práce. Ak by ženy zohrávali na trhu rovnakú úlohu ako muži, ročný celosvetový hrubý domáci produkt by do roku 2025 stúpol o 26 percent, teda o 28 biliónov dolárov, čo je ekvivalent veľkosti dnešnej čínskej a americkej ekonomiky dohromady.
zdroj: hnonline.sk
Európske banky čaká vlna prepúšťania
5. 4. 2016
Historicky nízke úrokové sadzby a prísnejšie predpisy prinútia európske banky k ešte tvrdším úsporám. Podľa najnovšieho prieskumu konzultačnej spoločnosti Ernst & Young (EY) radikálne rušenie pracovných miest by malo pokračovať aj v tomto roku.
Podiel bánk, ktoré plánujú zredukovať počet zamestnancov, dosahuje až 54 %, nových ľudí chce prijať len 26 %. Z prieskumu EY vyplýva, že najviac bánk mieni prepúšťať v Rakúsku - až 60 %, kým vlani ich bolo len 50 %. V nadchádzajúcich 12 mesiacoch štyri z piatich rakúskych bánk očakávajú "strednú" alebo dokonca "výraznú" konsolidáciu a na nasledujúce tri roky ju očakáva až 90 %. Zamestnanci finančných inštitúcií majú z hľadiska miezd najťažšie roky za sebou. Až 22 % európskych bánk chce zvýšiť platy, 17 % plánuje redukcie. V Rakúsku je situácia opačná: 20 % chce platy znížiť, len 10 % plánuje zvýšenie. Z hľadiska podnikania sú bankári mierne optimistickí. Viac ako polovica (52 %) európskych bankových manažérov očakáva v nasledujúcich 12 mesiacoch pozitívny vývoj prevádzkových ziskov, vlani ich bolo 56 %. Poklesu sa obáva 23 %. Zároveň 23 % bánk predpokladá, že odchod Británie z EÚ výrazne poškodí ich činnosť.
zdroj: hnonline.sk
Slováci v cudzine by mohli zarábať dvakrát viac
31. 3. 2016
Odvádzajú rovnakú prácu často pre toho istého zamestnávateľa ako ich kolegovia v zahraničí a v cudzine žijú dlhé roky. Napriek tomu od svojej materskej firmy dostávajú nižší plat ako domáci zamestnanci. Európska komisia chce preto zrovnoprávniť pracovníkov, ktorých firma pošle pracovať do inej krajiny.
Tento problém sa týka takmer dvoch miliónoch Európanov, ktorých každý rok ich firma vyšle na prácu do zahraničia. Oficiálne sa im zmení len miesto výkonu práce – pracovná doba, benefity aj odvody do sociálneho systému naďalej platia ako doma. Najmä Rakúšania, ale aj Nemci, Francúzi alebo Holanďania sa v Bruseli sťažujú, že vysielanie zamestnancov je len prijateľnejšie slovo pre platový dumping. Podľa pravidiel EÚ stačí, keď domáca firma platí svojim ľuďom, ktorých pošle do cudziny, minimálnu mzdu hostiteľskej krajiny. Vyslanie je tak stále obľúbenejšou metódou, ako ušetriť na zamestnancoch. Za posledných päť rokov sa počet vyslaných pracovníkov v rámci celej EÚ zvýšil o 45 percent.
Brusel zrazil úroky na nulu, prídu k nám lacnejšie peniaze
10. 3. 2016
Do európskej ekonomiky budú prúdiť ďalšie lacné peniaze. Rozhodla Európska centrálna banka, ktorá prekvapivo znížila základnú refinančnú úrokovú sadzbu na nulu z 0,05 percenta. Navyše banka poslala depozitné úrokové sadzby hlbšie do mínusu na -0,40 percenta. Keď je táto sadzba záporná, banky v podstate platia centrálnej banke za to, že si u nej uložia peniaze.
Centrálna banka tiež zvýšila objem nákupov dlhopisov na 80 miliárd eur za mesiac z pôvodných 60 miliárd. To bude znamenať, že na trh bude pumpovať ešte viac lacných peňazí. Napokon banka vo Frankfurte rozšírila aj spektrum dlhopisov, ktoré bude vypumpovať o nebankové firemné. Banka jednoznačne prekvapila analytikov a trhy, ktorý neočakávali pokles základnej úrokovej sadzby a predpovedali miernejší nárast výkupov dlhopisov na 75 miliárd eur. Euro zareagovalo na toto rozhodnutie prudkým oslabením voči doláru, keď spadlo o 1,2 percenta na 1,0856.
zdroj: hnonline.sk