Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Cezhraničné zamestnávanie
28. 4. 2016
Zo zákona č. 351/2015 Z. Z. o cezhraničnej spolupráci, ktorý nadobudol účinnosť 18. 6. 2016 vyplýva,že:
1. Príslušným orgánom Slovenskej republiky pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu (t.j. štátu, ktorý je členom EHS) je Národný inšpektorát práce a príslušné (krajské) inšpektoráty práce.
2. Príslušným orgánom iného členského štátu je ten orgán, ktorý je ustanovený obdobnou právnou normou vo vlastnom štáte.
3. Zákon ukladá povinnosť a oprávňuje Národný inšpektorát práce spolupracovať s príslušným orgánom iného členského štátu a tiež na kontrolu dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, na identifikáciu vyslania a na vymáhanie pokút.
4. Pravidlami vyslania sa rozumejú :
- pracovné podmienky a podmienky zamestnávania – v zmysle § 5, ods. 2, 3 a 7
Zákonníka práce ide o nasledovné podmienky, ktoré je potrebné dodržať:
a) dĺžku pracovného času a odpočinok,
b) dĺžku dovolenky,
c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.
Uvedené podmienky majú byť najmenej rovnaké, aké patria zamestnancom v zmysle slovenských právnych predpisov. Zákon umožňuje stanoviť tieto podmienky lepšie ako podľa našich právnych predpisov, napr. podľa predpisov platných v štáte, z ktorého sú zamestnanci vyslaní.
- administratívne povinnosti (povinnosti podľa článku I § 4 zákona – viď ďalej ), ktoré musí
zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby inšpektoráty
práce mohli účinne vykonávať dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
- povinnosť podľa ustanovenia § 5 ods. 10 Zákonníka práce (nový odsek v ZP – viď
časť ...)
Zákon zároveň doplnil a pozmenil súvisiace právne predpisy, konkrétne:
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
- zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
- zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.
Zásahy do českej koruny budú zrejme pokračovať
26. 4. 2016
Česká národná banka (ČNB) mala korunu oslabiť skôr a razantnejšie ako v novembri 2013. Myslí si to jej guvernér Miroslav Singer. Oslabením meny, ktorú sa ČNB rozhodla brániť v posilňovaní cez 27 korún za euro, chcela banka dostať českú ekonomiku z najdlhšej recesie v histórii a ubrániť ju pred defláciou.
Ukončenie režimu intervencií banková rada už niekoľkokrát odložila, naposledy na konci marca, kedy uviedla, že ako pravdepodobné vidí ukončenie "blízko k polovici roka 2017". Rada tak spresnila možný koniec intervenčného režimu, keď tento rok na začiatku februára hovorila o prvej polovici roka 2017. Dôvodom je inflácia, ktorá sa nachádza pod dvojpercentným cieľom. Ten by mala ČNB plniť až na začiatku roku 2017.
zdroj: hnonline.sk
Ekonomiky strácajú bilióny, OSN bije na poplach
19. 4. 2016
Niektoré krajiny nepoužívajú polovicu rozumu, polovicu pracovnej sily, polovicu ľudského potenciálu. Takto upozorňuje na slabé zapojenie žien do pracovného života profesor Kolumbijskej univerzity Jeffrey Sachs. A za pravdu mu dáva Svetové ekonomické fórum vo svojej najnovšej štúdii zameranej na globálnu priepasť medzi pohlaviami.
Ďalším kameňom úrazu je, že ženy zarábajú globálne za rovnako vykonanú prácu o 24 percent menej než muži, uvádza OSN. Pričom 75 percent ženskej práce v rozvojových krajinách spadá do kategórie neoficiálnej a nechránenej práce. Ak by ženy zohrávali na trhu rovnakú úlohu ako muži, ročný celosvetový hrubý domáci produkt by do roku 2025 stúpol o 26 percent, teda o 28 biliónov dolárov, čo je ekvivalent veľkosti dnešnej čínskej a americkej ekonomiky dohromady.
zdroj: hnonline.sk
Európske banky čaká vlna prepúšťania
5. 4. 2016
Historicky nízke úrokové sadzby a prísnejšie predpisy prinútia európske banky k ešte tvrdším úsporám. Podľa najnovšieho prieskumu konzultačnej spoločnosti Ernst & Young (EY) radikálne rušenie pracovných miest by malo pokračovať aj v tomto roku.
Podiel bánk, ktoré plánujú zredukovať počet zamestnancov, dosahuje až 54 %, nových ľudí chce prijať len 26 %. Z prieskumu EY vyplýva, že najviac bánk mieni prepúšťať v Rakúsku - až 60 %, kým vlani ich bolo len 50 %. V nadchádzajúcich 12 mesiacoch štyri z piatich rakúskych bánk očakávajú "strednú" alebo dokonca "výraznú" konsolidáciu a na nasledujúce tri roky ju očakáva až 90 %. Zamestnanci finančných inštitúcií majú z hľadiska miezd najťažšie roky za sebou. Až 22 % európskych bánk chce zvýšiť platy, 17 % plánuje redukcie. V Rakúsku je situácia opačná: 20 % chce platy znížiť, len 10 % plánuje zvýšenie. Z hľadiska podnikania sú bankári mierne optimistickí. Viac ako polovica (52 %) európskych bankových manažérov očakáva v nasledujúcich 12 mesiacoch pozitívny vývoj prevádzkových ziskov, vlani ich bolo 56 %. Poklesu sa obáva 23 %. Zároveň 23 % bánk predpokladá, že odchod Británie z EÚ výrazne poškodí ich činnosť.
zdroj: hnonline.sk