Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
EÚ sa predbežne dohodla na strope na ruskú ropu
2. 12. 2022
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra. Krajiny Európskej únie sa predbežne dohodli na cenovom strope na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 USD (57,39 eura) za barel (159 litrov).
Dodatkom je korekčný mechanizmus, ktorý má držať strop päť percent pod trhovou cenou, uviedol diplomatický zdroj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Poľsko, ktoré sa snaží strop stlačiť čo najnižšie, ešte musí súhlasiť s dohodou, ktorú potom budú musieť odobriť vlády všetkých krajín EÚ.
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 minulý týždeň navrhla stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 USD až 70 USD za barel bez korekčného mechanizmu. Strop by mal začať platiť od pondelka 5. decembra.
Poľsko, Litva a Estónsko však odmietli podporiť cenový strop na spomenutej úrovni a požadovali jeho zníženie. Podľa nich sa ruská ropa Urals už teraz obchoduje nižšie, takže takýto cenový strop by bol neefektívny a neplnil by cieľ znížiť príjmy Moskvy, ktorými financuje vojnu na Ukrajine.
V
Nemecká vláda schválila regulované ceny plynu a elektriny
28. 11. 2022
Nemecká vláda schválila maximálne ceny elektriny a plynu. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii s francúzskou premiérkou Élisabeth Borneovou kancelár Olaf Scholz. Výhody z regulovaných cien, ktoré budú platiť od januára, budú mať nielen domácnosti, ale aj podniky a priemysel.
"Kabinet práve v tomto čase dospel k dôležitému záveru v zrýchlenom konaní, lebo je to naliehavé. Cenové brzdy pre plyn, elektrinu a diaľkové teplo prichádzajú," povedal Scholz.
Domácnosti a tiež malé a stredné podniky dostanú od dodávateľov 80 percent priemernej ročnej spotreby zemného plynu a tepla za 12 centov, respektíve za 9,50 centu za kilowatthodinu. Priemyselní zákazníci budú mať nárok na 70 percent predchádzajúcej spotreby zemného plynu alebo 80 percent spotreby tepla za sedem centov, respektíve 7,50 centa za kilowatthodinu.
Za elektrinu budú domácnosti spolu s menšími a strednými podnikmi platiť 40 centov za kilowatthodinu, a to až do výšky 80 percent ich predchádzajúceho ročného priemeru spotreby. Pre priemyselných zákazníkov je stanovená cena 13 centov za kilowatthodinu do 70 percent vlaňajšej spotreby.
V
Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet, zahŕňa nový dlh
28. 11. 2022
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky.
Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet na rok 2023. Zahŕňa nový dlh vo výške 45 miliárd eur na financovanie štátnej pomoci v čase krízy. Správa pochádza z DPA.
"Prekonáme krízu," povedal minister financií Christian Lindner poslancom a dodal, že vláda pritom nezabúda ani na výzvy.
Celkový rozpočet dosahuje 476,29 miliardy eur, pričom počíta s tým, že výdavky ovplyvnia faktory, ako sú vojna na Ukrajine a vysoké ceny energií a potravín.
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky. Ale vzhľadom na očakávanú recesiu ekonomiky vláda plánuje v budúcom roku nové pôžičky.
Lindner vyzdvihol rekordné investície, zatiaľ čo konzervatívna opozícia kritizovala fakt, že výdavky na obranu sa nezvýšia a nepriblížia k dvom percentám hrubého domáceho produktu, ako sa zaviazal kancelár Olaf Scholz.
V
Nemecká ekonomika vzrástla o 0,4 percenta
25. 11. 2022
Nemecká ekonomika rástla v uplynulo kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt sa počas troch mesiacoch od júla do konca septembra 2022 po úprave o cenové, sezónne a kalendárne vplyvy medzikvartálne zvýšil o 0,4 percenta po náraste o 0,1 percenta v 2. štvrťroku, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis a revidoval svoj prvý odhad, ktorý počítal s expanziou o 0,3 percenta.
V medziročnom porovnaní najväčšia európska ekonomika v 3. kvartáli po úprave o cenové vplyvy vzrástla o 1,2 percenta a po úprave o cenové a kalendárne vplyvy o 1,3 percenta. Motorom expanzie v uplynulom kvartáli boli podľa Destatisu predovšetkým výdavky na súkromnú spotrebu. Aj napriek pokračujúcej vysokej inflácii a energetickej kríze spotrebitelia využili zrušenie takmer všetkých protipadnemických reštrikcií, aby napríklad viac cestovali či nakupovali.
Výdavky na súkromnú spotrebu v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom celkovo stúpli o jedno percento. Verejné výdavky stagnovali. Stavebné výdavky klesli o 1,4 percenta a výdavky do vybavenia, ako sú stroje či vozidlá, stúpli o 2,7 percenta.
Zahraničný obchod sa aj napriek napätej medzinárodnej situácii oživil vďaka vysokým objednávkam a zlepšenému fungovaniu globálnych dodávateľských reťazcov. Export medzikvartálne vzrástol o dve percentá a import až o 2,4 percenta.
HDP bol v porovnaní so 4. kvartálom 2019, ktorý bol posledným štvrťrokom pred začiatkom koronakrízy, vyšší o 0,3 percenta sa prvýkrát sa dostal nad predkrízovú úroveň.
V