Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurobanka bude dlhšie pumpovať lacné peniaze na trh
13. 12. 2016
Európska ekonomika javí známky oživenia i keď pomalého, inflácia sa už tiež odrazila od nuly a nezamestnanosť klesla pod 10 percent. Napriek tomu ostala Európska centrálna banka (ECB) opatrná a nechala na svojom decembrovom zasadaní úrokové sadzby na nule.
Eurobanka sa nedotkla ani kritizovanej zápornej depozitnej sadzby, ktorá ostala na úrovni -0,4 percenta. Centrálna banka tiež oznámila, že jej program výkupu dlhov štátov, teda tlačenie lacných peňazí do ekonomiky, bude pokračovať ešte rok. Do marca budúceho roka v terajšom objeme 80 miliárd eur mesačne a od apríla nákupy utlmí na 60 miliárd mesačne. Navyše centrálni bankári vo Frankfurte si nechali otvorené dvere na opätovné zvýšenie tlačenia peňazí v prípade, „ak sa ekonomike nebude opäť dariť“. Euro v reakcii na rozhodnutie posilnilo a výnosy z dlhopisov mierne spadli. Trhy aj analytici očakávali, že eurobanka so sadzbami hýbať nebude, a tiež správne odhadovali, že vykupovanie štátnych či firemných dlhopisov sa môže predĺžiť. Odhady však boli len o pol roka, takže v tomto smere išla ECB ešte ďalej. Bankári sa zrejme obávajú najmä politickej nestability v Európe v budúcom roku. Voľby budú v niekoľkých dôležitých krajinách eurozóny ako v Nemecku, Holandsku, ale aj vo Francúzsku.
Talianske banky budú pravdepodobne vyriešené na spôsob Váhostavu
13. 12. 2016
Celý týždeň čítam, ako má výsledok talianskeho referenda (teda odstúpenie premiéra Renziho) poškodiť domáci bankový sektor. Argument je nasledovný – politická nestabilita a riziko prebratia moci v krajine euroskeptickými silami oslabili možnosť súkromnej kapitálovej injekcie do bankového sektora, predovšetkým do najproblémovejšej banky Monte Dei Paschi di Siena, ktorej koncom roka vyprší deadline od európskych regulátorov na posilnenie kapitálovej pozície.
Poreferendová politická nestabilita by mala skomplikovať pomoc z verejných zdrojov, a to z toho dôvodu, že tá je podľa nových európskych pravidiel podmienená spoluúčasťou veriteľov, ktorými sú v Taliansku vo veľkej miere domácnosti (kvôli zrejme nie práve najférovejšiemu predaju dlhopisov domácnostiam ako ekvivalentu vkladov). A keď majú bežní ľudia prísť o peniaze, tak to je samozrejme politicky citlivé. Pokiaľ do konca roka nebude situácia okolo Monte Dei Paschi vyriešená, tak bude podľa nových pravidiel bankovej únie zatvorená a veritelia (vrátane vkladov nad 100 tis.) prídu o peniaze. A to môže so sebou stiahnuť aj ďalšie banky, keďže by si následne domácnosti mohli začať húfne vyberať peniaze aj z nich.
zdroj: hnonline.sk
Únia potvrdila zrušenie víz pre tri krajiny
8. 12. 2016
Európsky parlament a Rada EÚ, teda členské krajiny, dnes dopoludnia verejne oznámili svoju štvrtkovú zhodu na úpravách umožňujúcich ľahšie zastavenie bezvízových ciest pre občanov tretích krajín.
Novelizáciou pravidiel, ktoré existujú od roku 2013, štáty dvadsaťosmičky podmienili zrušením víz pre krátkodobé cesty občanov Ukrajiny, Gruzínska a Kosova. Zmeny, na ktorých tiež v súvislosti s úvahami o možnom budúcom zrušení víz pre občanov Turecka trvalo napríklad Nemecko, takzvaný "suspenzívny mechanizmus" posilňujú. Pre členské štáty bude jednoduchšie upozorniť na okolnosti, ktoré k pozastaveniu bezvízového cestovania môžu viesť. Európska komisia bude môcť tento krok tiež spustiť sama na základe vlastných zistení. Pozastavenie ciest bez víz sa bude môcť dotknúť len určitých kategórií občanov dotknutej tretej krajiny, uviedol v tlačovej správe Európsky parlament. Bezvízové cestovanie bude možné prerušiť najprv na deväť mesiacov, rozhodovací proces má byť navyše rýchlejší. V tejto dobe sa štáty a komisia budú snažiť urobiť nápravu stavu, ktorý k pozastaveniu viedol. Ak sa to nepodarí, bude možné predĺženie o ďalších 18 mesiacov. Komisia môže tiež navrhnúť presun dotknutej tretej krajiny späť medzi štáty, ktorých občania k cestám do EÚ víza potrebujú.
zdroj: hnonline.sk
Európske akcie posilňujú napriek poklesu talianskych bánk
6. 12. 2016
Európske akcie začali týždeň rastom napriek prepadu cien akcií talianskych bánk. Tie sa dostali pod tlak kvôli rozhodnutiu talianskeho premiéra Mattea Renziho odstúpiť z funkcie po neúspechu nedeľňajšieho referenda o reforme ústavy.
ndex akcií talianskych bánk krátko po začatí obchodovania strácali cez štyri percentá. Investori sa obávajú, že politická neistota naruší snahy o riešenie problémov s veľkým objemom nesplácaných úverov v talianskom bankovom systéme, napísala agentúra Reuters. Paneurópsky akciový index STOXX 600 si však pripisoval 1,2 percenta. Za jeho rastom stáli najmä ťažobné spoločnosti a firmy pôsobiace v zdravotníctve. Renzi, ktorý stojí na čele talianskej vlády necelé tri roky, obhajoval reformu ústavy ako nutnú pre zjednodušenie fungovania politického systému krajiny, ktorá od roku 1945 zažila viac ako 60 vlád. Reforma mala posilniť Poslaneckú snemovňu a výrazne obmedziť vplyv Senátu, ktorý mal okrem iného prísť o možnosť zvrhnúť vládu a o vplyv na blokovanie zákonov.
zdroj: hnonline.sk