Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenský verejný dlh klesol
23. 1. 2017
Verejný dlh eurozóny zaznamenal v 3. kvartáli minulého roka výrazný pokles, pričom sa priblížil k hranici 90 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Zníženie dlhu evidovala aj širšia Európska únia. Ukázali to dnes zverejnené údaje štatistického úradu EÚ Eurostat.
Verejný dlh Slovenska bol v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 52,7 percent HDP. Medziročne ide o pokles vo výške 0,8 percenta. Podľa Eurostatu klesol verejný dlh eurozóny v období od júla do konca septembra minulého roka na 90,1 percent HDP z 91,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 predstavoval verejný dlh krajín eurozóny 91,5 percent HDP.
V 28-člennej Európskej únii verejný dlh dosiahol v 3. štvrťroku minulého roka 83,3 percent HDP oproti 84,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 dosiahol dlh v EÚ 85,9 percent HDP.
zdroj: hnonline.sk
Ceny bytov rastú na Slovensku dvakrát rýchlejšie ako v Európe
23. 1. 2017
Ak ste si vlani na jeseň kupovali byt, zaplatili ste zaň o 7,5 percenta viac než rok predtým. Slovensko je v Európe v raste cien nehnuteľností skokanom. Byty a domy u nás zdraželi dvakrát tak rýchlo, ako je priemer eurozóny, ukazujú čerstvé údaje európskeho štatistického úradu.
Ekonómovia ukazujú na slušný hospodársky rast sprevádzaný neustálym poklesom nezamestnanosti a vyššími platmi. Vďaka tomu si byty kupuje viac našincov a sú ochotnejší za ne aj viac zaplatiť.K tomu treba ešte pripočítať extra lacné úvery na bývanie, pripomína Matej Kucharič zo Združenia realitných kancelárii Slovenska. Slováci sa v posledných mesiacoch podľa neho zadlžujú viac aj preto, lebo očakávajú, že Národná banka Slovenska už čoskoro sprísni podmienky poskytovania hypoték. Podľa Národnej asociácie realitných kancelárií zdraželi vlani v treťom štvrťroku najviac byty a domy v Nitre. Ich ceny stúpi o viac ako pätinu. V meste ženie ceny nahor očakávaný príchod automobilky Jaguar Land Rover.
zdroj: hnonline.sk
ECB bude vysvetľovať, politiku však nezmení
19. 1. 2017
Zasadnutie rady guvernérov ECB tento štvrtok vo Frankfurte s istotou nebude menovopolitickou udalosťou roka. Na prvom zasadnutí v roku 2017 sa bude zrejme veľa hovoriť, ale zmena menovej politiky sa neočakáva. ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív, teda dlhopisov, v objeme 80 miliárd eur mesačne až do marca, so spomalením na 60 miliárd eur mesačne vo zvyšných deviatich mesiacoch v roka. Nastavenie súčasného zloženia rady guvernérov je skôr v zvýšení ako znížení mesačného objemu nakupovaných aktív.
Prezident ECB Mario Draghi pravdepodobne zvolí opatrnícky tón počas tlačovej konferencie, pričom bude mať dobrú možnosť odkomunikovať rozdielnosť vo vnímaní krátkodobých a strednodobých rizík. Rizikom v eurozóne je spomalenie ekonomického rastu a, samozrejme, aj istá dualita vo vývoji inflácie, teda hlavného cieľa menovej politiky ECB. Ako v utorok na ekonomickom fóre v Davose naznačil viceprezident ECB a Draghiho pravá ruka Vitor Constancio, napriek tomu, že inflácia vzrástla smerom k 2-percentnému cieľu, jadrová inflácia ostala stále na nízkych úrovniach. A práve jadrová inflácia, ktorá je očistená o regulované ceny a volatilné ceny potravín a energií, naznačuje, koľko inflačnej sily generuje súčasná úroveň dopytu pri súčasnej úrovni ekonomického rastu. Inak povedané, o koľko viac sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za trhové tovary a služby pri súčasných mzdách. Ak totiž jadrová inflácia ostáva pekelne nízko, znamená to, že celková inflácia je tvorená najmä položkami, ktoré nesúvisia s trhovými silami ponuky a dopytu, ale skôr so sezónnymi či regulačnými javmi. Okrem iného to môže znamenať, že minulé menovopolitické uvoľnenie ECB, do ktorého rátame nielen nulové úrokové sadzby, ale aj mimoriadne opatrenia v podobe nákupu aktív, majú na infláciu výrazne menší dopad.
zdroj: hnonline.sk
Nemecko je zaplavené čínskymi investíciami
13. 1. 2017
Čínski investori minulý rok za nákupy podielov firiem v Európskej únii a priame investície vynaložili štyrikrát toľko, čo Európania v Číne. Minuli tak 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast. Cieľom akvizícií sa stalo najmä Nemecko, v ktorom Číňania minuli 11 miliárd eur, teda 31 percent z celkových priamych investícií za minulý rok.
V posledných rokoch sa v Česku hovorí o tom, že Číňania skupujú veľké množstvo podnikov v krajine. Priame čínske investície sú podľa niektorých ekonómov a politikov až príliš vysoké. Česko pritom ani zďaleka nepatrí medzi jediné európske krajiny, do ktorých tečú čínske miliardy. Investori z ríše stredu do českých firiem a projektov minulý rok naliali 569 miliónov eur. V susednom Rakúsku to bolo 551 miliónov, v Maďarsku viac ako dve miliardy eur. Na porovnanie, na Slovensku to bolo 49 miliónov eur. Celkovo Číňania v krajinách EÚ minulý rok minuli 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast, vyplýva zo štúdie Mercator Institute for China Studies so sídlom v Berlíne. Podstatná je i skutočnosť, že európski investori v Číne minuli 7,7 miliardy eur, teda skoro päťkrát menej ako ázijskí konkurenti.
zdroj: hnonline.sk