Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Únia sa zhodla na veľkoobchodných platbách za roaming
1. 2. 2017
Zástupcovia členských krajín EÚ, europarlamentu a Európskej komisie sa v noci na dnes zhodli na podobe poplatkov, ktoré si od júna budú môcť navzájom účtovať mobilní operátori za využívanie roamingových služieb.
Ako v tlačovej správe pripomenul podpredseda komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip, na svoje miesto zapadol posledný diel skladačky, ktorá umožní ukončiť v EÚ platby zákazníkov za roaming k 15. júnu. Už vlani na jar sa poplatky za používanie mobilných telefónov v inej krajine Európskej únie znížili a v júni majú v zásade zmiznúť úplne. Vec sa už pre niektorých politikov v únii stala témou, na ktorom sa snažia demonštrovať konkrétne prínosy EÚ pre občanov členských krajín. Nočnú dohodu vyjednávačov ešte musia formálne potvrdiť členské krajiny a europarlament. Dosiahnutý kompromis teda znamená od 15. júna pre veľkoobchod strop na 0,032 eura za minútu volania a 0,01 eura za textovú správu. V rovnaký deň začne tiež platiť hranica 7,7 eura za gigabite dát, ktorá sa bude postupne v piatich rokoch znižovať až na 2,5 eura za gigabite dát od januára 2022 (6,0 eura január 2018, 4,5 eura január 2019, 3,5 eura január 2020, 3,0 eura január 2021).
zdroj: hnonline.sk
Porovnávali mestské firmy krajín V4
30. 1. 2017
Slovenské mestské firmy zaostávajú v transparentnosti za českými a maďarskými. Upozornila na to organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá v nedeľu (29. 1.) zverejnila výsledky porovnania úrovne transparentnosti v 36 stopercentne mestských spoločnostiach v krajinách Vyšehradskej štvorky. Každú krajinu zastupovalo deväť firiem.
Na štúdii sa podieľali okrem TIS aj ďalšie mimovládne organizácie, české Oživení, maďarský Budapest Intézet a poľská Sieč Obywatelska – Watchdog. Otvorenosť mestských spoločností v krajinách V4 voči verejnej kontrole vo všeobecnosti nie je vysoká, priblížil výsledky štúdie analytik TIS Michal Piško. Všetkých 36 firiem dosiahlo v priemere len 34-percentné skóre transparentnosti. Slovenské spoločnosti nezískali v hodnotení založenom na odporúčaniach Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií ani tretinu možných bodov (30,5 percenta), teda skončili mierne pod priemerom. Najlepšie pritom obstáli české mestské firmy s priemerným skóre cez 41 percent a maďarské s vyše 40 percentami. Najmenej otvorené vyšli z porovnania poľské spoločnosti, ktoré dosiahli len cez 24 percent.
zdroj: hnonline.sk
Načierno pracujú najmä Slováci
25. 1. 2017
Kým Slovák najčastejšie zamestnáva načierno iného Slováka, v Česku sa už rozmohlo využívanie nelegálnej pracovnej sily mimo Európskej únie. Z vyše dvetisícsedemsto odhalení u nás išlo až v 90 percentách o slovenského zamestnanca, ktorý pracoval bez zmluvy alebo nebol nahlásený v Sociálnej poisťovni, spresňuje hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Odhalených cudzincov však postupne pribúda.
Na ilustráciu, v Česku odhalili vyše tisíctristo prípadov čiernej práce pracovníkov z tretích krajín, samotných Čechov nachytali menej ako osemsto. „V porovnaní s našimi susedmi máme menší problém. Súvisí to aj s legislatívnou úpravou, že nahlasovanie do systému sociálneho zabezpečenia je u nás deň vopred, ale i s tým, že naša vláda neuvoľnila zamestnanecké kvóty pre Ukrajinu, ako sa stalo v Česku,“ vysvetľuje konateľ personálnej agentúry Express People Peter Dosedla. Podľa neho odhady hovoria, že približne každý tretí Ukrajinec pracuje načierno. U nás bolo v počtoch nelegálne zamestnaných z tretích krajín najviac Srbov, Ukrajinci boli hneď na druhom mieste.
zdroj: hnonline.sk
Slovenský verejný dlh klesol
23. 1. 2017
Verejný dlh eurozóny zaznamenal v 3. kvartáli minulého roka výrazný pokles, pričom sa priblížil k hranici 90 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Zníženie dlhu evidovala aj širšia Európska únia. Ukázali to dnes zverejnené údaje štatistického úradu EÚ Eurostat.
Verejný dlh Slovenska bol v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 52,7 percent HDP. Medziročne ide o pokles vo výške 0,8 percenta. Podľa Eurostatu klesol verejný dlh eurozóny v období od júla do konca septembra minulého roka na 90,1 percent HDP z 91,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 predstavoval verejný dlh krajín eurozóny 91,5 percent HDP.
V 28-člennej Európskej únii verejný dlh dosiahol v 3. štvrťroku minulého roka 83,3 percent HDP oproti 84,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 dosiahol dlh v EÚ 85,9 percent HDP.
zdroj: hnonline.sk