Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Únia je bližšie k voľnému obchodu s Kanadou
16. 2. 2017
Európsky parlament (EP) dnes ratifikoval Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu s Kanadou, známu pod skratkou CETA. Otvoril tým cestu k predbežnému uplatňovaniu dohody už od marca. Za dohodu zahlasovalo 408 europoslancov, proti bolo 254.
Proti CETA dnes pred budovou EP protestovali desiatky ľudí. Umiernení protestujúci sa dostali aj dovnútra budovy europarlamentu. Dohoda CETA odstraňuje väčšinu ciel medzi EÚ a Kanadou s výnimkou verejných a audiovizuálnych služieb, dopravy a niekoľkých poľnohospodárskych produktov. Zjednocuje štandardy a prináša aj obojstranné uznávanie certifikátov celej palety výrobkov, vrátane potravín, hračiek i elektroniky. Uľahčuje pohyb pracovných síl, tovar a služieb medzi oboma celkami. CETA vojde definitívne do platnosti po ratifikácii v 38 národných a regionálnych parlamentoch členských štátov EÚ. Dohoda sa netýka verejných služieb - napríklad zdravotníctva, vzdelávania či dodávok vody. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, či budú udržiavať svoje verejné monopoly, alebo tieto služby sprivatizujú. Viac ako päť rokov rokovaní sa ocitlo v stávke vlani, keď Valónsko pohrozilo, že CETA pre viaceré výhrady nepodpíše. EK a Kanade sa nakoniec podarilo ústupkami a vysvetleniami Valónov presvedčiť a kanadský premiér Justin Trudeau a predseda Európskej rady Donald Tusk dohodu slávnostne podpísali vlani v októbri.
zdroj: hnonline.sk
Novým biznisom za miliardy je vietor
14. 2. 2017
Členské štáty vlani preinvestovali do výstavby nových veterných elektrární 27,5 miliardy eur.
Každý druhý energetický projekt, ktorý sa minulý rok v Únii postavil, bol na báze veternej energie. Podpísal sa pod to najmä masívny nárast investícií v piatich členských krajinách, ktoré rovnako hlásia svoj osobný rekord. Ide napríklad o Francúzsko či Holandsko. Potvrdzuje to najnovšia štúdia Európskej asociácie pre veternú energetiku, ktorá združuje najväčších hráčov v sektore. Najväčšou európskou veternou veľmocou však zostávajú Nemci, ktorí majú na novej kapacite veterných elektrární 44-percentný podiel. Najviac síce investovali do veterných turbín vo vnútrozemí, no posilňujú aj more.
zdroj: hnonline.sk
Nemci chcú cudzincom spoplatniť diaľnice
10. 2. 2017
Mýtne pre osobné autá na nemeckých diaľniciach môže byť pre nemecký rozpočet výrazne stratové, ukazuje štúdia spracovaná pre najväčší európsky autoklub ADAC. Nemecko by podľa analýzy, o ktorej informuje denník Die Welt, muselo na systém mýta doplácať stovky miliónov eur ročne.
Minister dopravy Alexander Dobrindt (CSU) si od zavedenia diaľničných poplatkov pre osobné autá sľubuje čistý ročný príjem okolo 524 miliónov eur. Analýzu jeho úradu už ale spochybnilo niekoľko iných štúdií. Okrem skoršej štúdie pre stranu Zelených tak robí aj aktuálna analýza dopravného experta Ralfa Ratzenberger pre ADAC. Ratzenberger v nej tvrdí, že ministerstvo dopravy očakávané príjmy výrazne nadhodnocuje. Podľa jeho prepočtov bude projekt, ktorý nedávno schválila nemecká vláda, už od zavedenia v roku 2019 stratový. V prvom roku na neho podľa experta Nemecko doplatí 147 miliónov eur, v roku 2023 už 251 miliónov eur. Dôvodom je predovšetkým nastavenie systému, ktorý počíta s tým, že za neho budú de facto platiť len zahraniční vodiči. Vodiči v Nemecku registrovaných áut mýto síce tiež zaplatia, neskôr im ale bude vrátené, pretože sa im zníži daň z motorových vozidiel.
zdroj: hnonline.sk
Roaming v únii definitívne končí
8. 2. 2017
Občania krajín Európskej únie (EÚ) budú môcť už počas tohtoročných letných dovoleniek telefonovať, posielať sms správy a surfovať na internete v rámci celej EÚ za rovnaké ceny ako vo svojej domovskej krajine.
Výbor stálych predstaviteľov pri EÚ (COREPER) dnes definitívne potvrdil dohodu euroinštitúcií, ktorou sa rušia roamingové poplatky s platnosťou od 15. júna 2017. Zástupca stáleho predstaviteľa SR pri EÚ, veľvyslanec Alexander Micovčin pri tejto príležitosti pre TASR pripomenul, že slovenské predsedníctvo v Rade EÚ má na tejto dohode obrovský podiel, aj keď konečnú dohodu s Európskym parlamentom (EP) uzavrelo prebiehajúce maltské predsedníctvo. Všeobecne platí, že nižšie ceny veľkoobchodného roamingu sú výhodnejšie pre štáty s negatívnou bilanciou roamingu, čo je aj príklad Slovenska. Na druhej strane, južanské krajiny s turisticky atraktívnymi lokalitami argumentovali vyššími nákladmi v dôsledku vyššej prevádzky. Micovčin upozornil, že vďaka intenzívnym rokovaniam sa tieto rozpory napokon podarilo preklenúť, pričom najväčšou výzvou bolo nájsť dohodu na veľkoobchodnej cene pre mobilné dáta, vzhľadom na prudký nárast využívania mobilného internetu. Dosiahnutý kompromis veľkoobchodných poplatkov bol napokon stanovený na 7,7 eura za gigabajt od júna 2017, s postupným klesaním na 2,5 eura za gigabajt v roku 2022.
zdroj: hnonlin.sk