Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Cena bývania rastie v celej Únii
16. 8. 2017
Ceny bývania rastú v celej Európskej únii. Výnimkou nie sú ani Slováci a za bytové nehnuteľnosti platia čoraz viac. Rýchlosť zdražovania sa však u nás spomalila a je výrazne nižšia ako napríklad u susedov, v Česku. Naopak, u ostatných zahraničných susedov si ľudia za bývanie v medziročnom porovnaní zaplatia o takmer deväť percent viac ako na Slovensku.
Z údajov Európskeho štatistického úradu vyplýva, že v porovnaní s minulým rokom si zo všetkých krajín EÚ najviac za bývanie priplatili práve Česi. Medziročný nárast cien nehnuteľností sa vyšplhal až na 13 percent, pričom na Slovensku je tento rast len takmer štyri percentá. Podobná situácia ako v Česku bola na Slovensku v minulom roku, keď bol rast cien rýchlejší ako celoeurópsky priemer. Český trh ovplyvnili podobné faktory ako u nás. Jeho základom bola veľmi dobrá dostupnosť financovania bývania a tiež pozitívny ekonomický a mzdový rast. „Na Slovensku aj v Česku rástli mzdy medzi rokmi 2009 a 2014 podstatne rýchlejšie ako ceny nehnuteľností, takže sa zvýšila aj ich dostupnosť,“ uvádza Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers. Po skončení dlhovej krízy sa postupne so zrýchľovaním rastu ekonomiky vrátil dopyt, ktorý bol okrem vyšších miezd podporený aj lacnými hypotékami.
zdroj: hnonline.sk
Únia chce oslabiť štáty na trhu s elektrinou
16. 8. 2017
Slovensko i ďalšie štáty môžu stratiť časť kontroly nad trhom s elektrickou energiou. Európska únia chce zobrať rozhodnutia o jeho regulácii do vlastných rúk. Navrhuje to v smernici o vnútornom trhu s touto komoditou. Naše ministerstvo hospodárstva však tvrdí, že tak zasiahne do suverenity jednotlivých krajín.
Smernicou chce únia okrem iného centralizovať riadenie prevádzky a bezpečnosť prenosovej sústavy. To by v praxi znamenalo, že rozhodnutia o tom, koľko elektriny, odkiaľ a kedy naším vedením prejde, by záviseli od nadnárodných inštitúcií. Slovenská prenosová a elektrizačná sústava by bola priamo podriadená im. Tento krok vysvetľuje tým, že cezhraničné obchodovanie s elektrinou je čoraz častejšie a únia by mala zabezpečiť rovnaké podmienky a stabilitu. a tým aj efektívnejšie výsledky. „Nekoordinované vnútroštátne politiky v oblasti zásad pre stanovovanie distribučných taríf môžu narušiť vnútorný trh,“ varujú v dokumente.
zdroj: hnonline.sk
Kto mal dostať milióny z eurofondov?
14. 8. 2017
V eurofondovej výzve ministerstva školstva na strategický výskum získali milióny eur súkromné spoločnosti a jedna súkromná vysoká škola. Ich zoznam dnes zverejnil na webe týždenník Trend.
Rezort školstva pritom doteraz mená týchto prijímateľov peňazí nezverejnil. Rebríček Trendu obsahuje desať úspešných žiadateľov, medzi ktorými figurujú aj renomované spoločnosti. Ide konkrétne o výzvu na Dlhodobý strategický výskum za 288 miliónov eur, v ktorej mohli firmy získať 40 najviac miliónov. Víťazné firmy už boli vybrané, no zmluvy podpísať nestihli. Výzvu po spustení kauzy zrušili.
Trend zoznam firiem získal pomocou jedného zo žiadateľov, ktorý má prístup do systému ITMS. Tu sa nachádzajú informácie o podaných projektoch a ich úspešnosti.
Ktoré projekty mali získať eurofondy
Centrum vedecko-technických informácií – žiadaná dotácia 37,9 milióna eur
Beset, s.r.o. – žiadaná dotácia 34,2 milióna eur
Paneurópska vysoká škola n.o. – žiadaná dotácia 35,2 milióna eur
Slovenská agentúra životného prostredia – žiadaná dotácia 32,5 milióna eur
GA Drilling, a.s. – žiadaná dotácia 24,8 milióna eur
Nano-med, s.r.o. – žiadaná dotácia 29,3 milióna eur
Medical Vision – žiadaná dotácia 30,4 milióna eur
Soitron, s.r.o – žiadaná dotácia 27,6 milióna eur
Národné lesnícke centrum – žiadaná dotácia 27,4 milióna eur
Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby – žiadaná dotácia 14,9 milióna eur
zdroj: hnonline.sk
Britská vláda vydá strategické materiály ohľadom brexitu
14. 8. 2017
Britská vláda sa od budúceho týždňa chystá publikovať sériu dokumentov týkajúcu sa stratégie brexitu. K tomuto kroku pristúpi krátko pred začatím tretieho kola rozhovorov medzi Londýnom a Bruselom týkajúce sa vystúpenia Británie z Európskej únie (EÚ). Rokovania sú naplánované na 28. augusta. Informovala o tom dnes agentúra DPA.
Britský minister pre brexit David Davis vyhlásil, že dokumenty budú predstavovať "významný krok vpred" smerom k naplneniu výsledkov minuloročného referenda, keď si obyvatelia Spojeného kráľovstva zvolili opustiť Úniu. Jeden z dokumentov sa zameria na budúce hranice medzi Severným Írskom a Írskou republikou, vzhľadom na obavy v Dubline, že návrat k "tvrdým" hraniciam by mohol viesť k hospodárskym stratám a k pozastaveniu mierového procesu v Severnom Írsku. Ostatné dokumenty sa budú zaoberať dostupnosťou tovaru pre EÚ a Britániu a taktiež podmienkami prístupu k úradným dokumentom po tom, čo Londýn Úniu opustí.
zdroj: hnonline.sk