Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Poliaci stavajú z eurofondov výnimočnú architektúru
25. 9. 2017
U našich severných susedov stavajú každoročne významné diela. Budova filharmónie v Štetíne dokonca získala v roku 2015 prestížnu Európsku cenu za architektúru – Mies van der Rohe. Stalo sa to vôbec po prvýkrát, že toto ocenenie putovalo do krajiny bývalého východného bloku.
„Poliaci využili to, s čím máme na Slovensku a v Česku problém. A to sú európske dotácie. V Poľsku pochopili, že peniaze z európskych fondov sú veľkou príležitosťou,“ hovorí o rozmachu poľskej architektúry významný český architekt a člen medzinárodnej poroty CE.ZA.AR 2017 Jan Šépka. Poľským mestám chýbali významné kultúrne stavby. Štát zobral zodpovednosť do vlastných rúk a podporoval významné medzinárodné architektonické súťaže. Z nich postupne vznikali projekty na múzeá, galérie, koncertné siene či výstaviská. Úspech poľskej architektúry vo svete je zásadný: „Keď si zoberiete akékoľvek renomované svetové časopisy o dizajne a architektúre, bežne v nich nájdete pozitívne príklady z Poľska.“
zdroj: hnonline.sk
Česi sú rekordne zadlžení
21. 9. 2017
Zahraničná zadlženosť Česka vzrástla v 2. štvrťroku na historické maximum, ktoré predstavovalo takmer 4,5 bilióna korún (172,39 miliardy eur). To zodpovedá 92 percentám hrubého domáceho produktu (HDP). Mimoriadne rýchly rast dlhu spôsobili tento rok špekulácie zahraničných investorov na posilnenie koruny po skončení intervencií Českej národnej banky (ČNB).
Ako vyplýva z dnes zverejnených predbežných údajov ČNB, zahraničný dlh Česka sa medziročne zvýšil o 1,161 bilióna korún. Pred rokom predstavoval jeho podiel k HDP 71 percent. "Tento rok došlo k mimoriadnemu rastu zahraničnej zadlženosti, pričom dôvodom boli špekulácie zahraničných investorov na ukončenie kurzového záväzku ČNB. Do Česka tak pritiekli obrovské objemy peňazí, pri ktorých obchodníci očakávali a očakávajú zhodnotenie vďaka posilňujúcej korune," povedal pre Novinky ekonóm Komerčnej banky Marek Dřímal. Tieto peniaze investori uložili buď do domácich bánk, alebo do českých štátnych dlhopisov. V zverejnenej štatistike ČNB sa tieto prostriedky zobrazujú ako záväzky - raz sa tieto peniaze jednoducho vrátia do zahraničia, aj keď tento proces bude zrejme iba postupný.
Ukrajina oznámila návrat na medzinárodné finančné trhy
20. 9. 2017
Ich predajom chce od súkromných investorov získať tri miliardy dolárov, informovalo ukrajinské ministerstvo financií.„Ukrajina dnes (v utorok) oznamuje stanovenie ceny svojej prvej samostatnej emisie dluhopisov od revolúcie v roku 2014,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe. Narážalo na februárové demonštrácie, ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.Zhruba polovicu očakávaných výnosov použijú na odkup starých dlhov. Zvyšok peňazí by sa mal dostať do štátneho rozpočtu.„Každý investor svojím dolárom hlasuje pre úspech našich reforiem,“ vyhlásil podľa agentúry DPA ukrajinský prezident Petro Porošenko pri nedávnej návšteve Spojených štátov.Ukrajina dlhuje domácim a zahraničným subjektom viac ako 62 miliárd dolárov. Vďaka reštrukturalizácii dlhu sa krajina vyhla v roku 2015 štátnemu bankrotu. Už v rokoch 2018 až 2022 má Kyjev zaplatiť zahraničným veriteľom 24 miliárd eur.Na konci marca odmietol súd v Londýne argumenty Kyjeva, ktorý nechcel splatiť dlh Rusku z Janukovyčovej éry v roku 2013. Ukrajina nechce Moskve zaplatiť tri miliardy dolárov okrem iného aj pre ruskú anexiu ukrajinského poloostrova Krym.
Ich predajom chce od súkromných investorov získať tri miliardy dolárov, informovalo ukrajinské ministerstvo financií.„Ukrajina dnes (v utorok) oznamuje stanovenie ceny svojej prvej samostatnej emisie dluhopisov od revolúcie v roku 2014,“ uviedlo ministerstvo na svojom webe. Narážalo na februárové demonštrácie, ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča.Zhruba polovicu očakávaných výnosov použijú na odkup starých dlhov. Zvyšok peňazí by sa mal dostať do štátneho rozpočtu.„Každý investor svojím dolárom hlasuje pre úspech našich reforiem,“ vyhlásil podľa agentúry DPA ukrajinský prezident Petro Porošenko pri nedávnej návšteve Spojených štátov.Ukrajina dlhuje domácim a zahraničným subjektom viac ako 62 miliárd dolárov. Vďaka reštrukturalizácii dlhu sa krajina vyhla v roku 2015 štátnemu bankrotu. Už v rokoch 2018 až 2022 má Kyjev zaplatiť zahraničným veriteľom 24 miliárd eur.Na konci marca odmietol súd v Londýne argumenty Kyjeva, ktorý nechcel splatiť dlh Rusku z Janukovyčovej éry v roku 2013. Ukrajina nechce Moskve zaplatiť tri miliardy dolárov okrem iného aj pre ruskú anexiu ukrajinského poloostrova Krym.
zdorj: pravda
Británia pre brexit stratí tisíce miest
19. 9. 2017
Približne 10-tisíc pracovných miest vo finančnom sektore sa presunie z Británie na kontinent, alebo do zámoria v najbližších rokoch, ak bude Spojenému kráľovstvu zamietnutý prístup na jednotný európsky trh. Ukázal to najnovší prieskum.
Nemecký Frankfurt nad Mohanom je podľa tohto prieskumu najobľúbenejšou destináciou finančníkov, ktorí sa pripravujú na odchod z Británie. Paríž je druhý. Do ankety sa zapojilo 123 firiem z finančného sektora, vrátane najväčších bánk, poisťovni, investičných spoločností a búrz. Je to prvý komplexnejší prieskum o detailoch ich plánov v prípade tzv. "tvrdého" brexitu. Prieskum sa uskutočnil prostredníctvom e-mailov a telefonických rozhovorov v dňoch 21. augusta až 15. septembra. To je niekoľko týždňov po tom, ako tieto spoločnosti na požiadanie centrálnej banky (Bank of England, BoE) do 14. júla predložili podrobnejšie plány o prípravách na brexit. BoE odmietla komentovať výsledky prieskumu. Takmer polovica opýtaných spoločností uviedla, že budú musieť presunúť zamestnancov alebo reštrukturalizovať svoje podniky po odchode Británie z Európskej únie v marci 2019. Ďalšia tretina tvrdí, že to nebude mať veľký vplyv na ich podnikanie a zvyšok stále zvažuje svoje plány, alebo sa odmietol vyjadriť. Odhad počtu pracovných miest, ktoré sa majú presunúť alebo vytvoriť v zahraničí, sa opiera o odpovede 39 spoločností, ktoré zamestnávajú najmenej 350.000 ľudí. V britskom finančnom sektore pracuje približne 1,1 milióna ľudí.
zdroj: hnonline.sk