Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Sulík podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom
16. 10. 2017
Šéf liberálov Richard Sulík tvrdí, že kauza okolo euforondov na ministerstve školstva je kvalifikovaná ako zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v súbehu s obzvlášť závažným zločinom subvenčného podvodu.
Sulík v apríli 2015 podal podnet Európskemu úradu na boj proti podvodom (OLAF) vo veci rozkrádania eurofondov určených na vzdelávanie nezamestnaných občanov. Projekt pod názvom „Ďalšie vzdelávanie a poradenstvo pre dospelých ako nástroj uplatniteľnosti na trhu práce“ realizoval Národný ústav celoživotného vzdelávania. „Vyžiadal som si informácie od špeciálnej prokuratúry, a dozvedel som sa, že polícia koncom mája tohto roka začala v tejto miliónovej kauze trestné stíhanie. Ministerstvu školstva mala realizáciou projektu vzniknúť škoda za vyše 12 miliónov eur,“ povedal Sulík. Dodal, že drvivú väčšinu z týchto zdrojov, konkrétne 85 percent, mala preplatiť Slovensku Európska únia. Podľa Sulíka síce trestné stíhanie nebolo začaté na základe podnetu od OLAF, ale tento európsky úrad poskytol svoje poznatky z vlastného vyšetrovania slovenským orgánom činným v trestnom konaní.
Na rozpočet Únie bude dohliadať európska prokuratúra
12. 10. 2017
Európska komisia (EK) privítala postoj Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť, ktorá na svojom dnešnom zasadnutí v Luxemburgu súhlasila s vytvorením Európskej prokuratúry (EPPO).
Exekutíva EÚ zdôraznila, že zriadením EPPO sa zásadne zmenia pravidlá hry. Mnohé prípady trestnej činnosti zamerané proti rozpočtu EÚ sú nadnárodné, preto je podľa stanoviska eurokomisie nevyhnutná inštitúcia, ktorá je schopná nielen vyšetrovať, ale tieto činy aj trestne stíhať bez ohľadu na hranice. "Presne toto bude úlohou budúcej prokuratúry. Páchatelia trestnej činnosti sa dostanú rýchlejšie pred súd a podarí sa ochrániť viac peňazí európskych daňových poplatníkov," uviedli Jourová a Oettinger, ktorí ocenili, že túto myšlienku v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce podporilo 20 členských štátov EÚ. Obaja komisári vyjadrili presvedčenie, že ďalšie krajiny EÚ sa do EPPO čoskoro zapoja.
Sobotka chce Česko v tvrdom jadre Únie
10. 10. 2017
Česká republika musí zostať v tvrdom jadre Európskej únie a čo najskôr, hneď ako to bude možné, prijať menu euro. Na pondelňajšom sneme českého Zväzu priemyslu a dopravy (SP ČR) v Brne to povedal premiér Bohuslav Sobotka.
Podľa jeho slov iná cesta nie je. Informoval o tom dnes spravodajský portál Novinky.cz. Všetci politici, ktorí presadzujú vystúpenie ČR z Európskej únie, sú "blázni a poloblázni", vyhlásil tiež Sobotka. Zotrvanie v jadre EÚ, teda medzi ekonomicky silnými krajinami, pokladá premiér za jedinú alternatívu na zaistenie bezpečnosti a ekonomickej prosperity Česka. Česká republika nie je v eurozóne, čo Sobotka vníma ako neistotu do budúcnosti, dodali Novinky.cz.
Záchranný mechanizmus eurozóny sa bude meniť
10. 10. 2017
Ministri financií eurozóny, tzv. Euroskupina, dnes v Luxemburgu diskutovali o úlohe záchranného fondu pri plánovanom prehlbovaní ekonomickej integrácie 19 krajín, ktoré zaviedli euro. A tiež o jeho úlohe v rámci bankovej únie a jednotného rezolučného fondu.
Záchranný fond eurozóny - Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) vznikol počas dlhovej krízy ako poskytovateľov úverov "poslednej inštancie" pre vlády v eurozóne. Jeho úverová kapacita je 500 miliárd eur. "Je správny čas diskutovať o budúcej úlohe ESM, jeho účasti na riešení programov v členských štátoch, a akú úlohu bude má mať v bankovej únii," uviedol podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Jednotný rezolučný fond, alebo fond na ozdravenie bánk, je ďalším pilierom bankovej únie. Je financovaný z ročných príspevkov bánk. Doteraz získal 17 miliárd eur a má dosiahnuť plnú kapacitu približne 55 miliárd eur v roku 2023. Ale, ak by ešte predtým naplnením potreboval viac peňazí, je potrebné vyriešiť, kde ich vezme. Ministri pravdepodobne schvália návrh, aby mu ich poskytol ESM. A ESM by mohol poskytnúť podobnú finančnú podporu aj pripravovanému Európskemu systému poistenia vkladov (EDIS), ktorý bude chrániť vklady vo všetkých krajinách eurozóny až do výšky 100-tisíc eur, ak sa podarí prekonať odmietavý postoj Nemecka.