Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európski ministri financií si hľadajú nového šéfa
6. 11. 2017
Slovenský minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) je na užšom zozname favoritov, ktorí by v decembri mohli vymeniť Jeroena Dijsselbloema vo funkcii predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. Konštatuje to spravodajský server Politico pri príležitosti dnešného zasadnutia ministrov financií EÚ v Bruseli.
Ministri financií sa dnes stretnú vo formáte EÚ27, bez predstaviteľa Británie, aby prediskutovali posilnenie bankového systému a fiškálnych pravidiel v Únii. Popoludní dôjde aj k stretnutiu 19 ministrov krajín eurozóny, ku ktorým sa ako pozorovatelia pridajú ministri financií z Českej republiky a Chorvátska. Politico pripomína, že už v decembri bude zvolený nový šéf Euroskupiny. Pre voľbu do tejto funkcie neexistujú žiadne formálne pravidlá. Aj napriek tomu sa črtá istá skupina favoritov na tento post. "Politickú matematiku" uľahčuje fakt, že náhradník Dijsselbloema by mal byť z menšej členskej krajiny EÚ a nemôže byť z politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP), lebo tá už obsadila všetky najdôležitejšie posty v euroinštitúciách. Preto prichádzajú do úvahy ministri z tábora sociálnej demokracie, liberálov či zelených.
ECB chystá najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej politike
6. 11. 2017
Európska centrálna banka zmení od budúceho roka svoju politiku. Od januára zníži mesačný objem nákupov dlhopisov na polovicu: z terajších 60 miliárd na 30 miliárd eur. V nákupoch však chce naďalej pokračovať. Minimálne do septembra budúceho roka, ak to bude situácia vyžadovať, tak aj dlhšie.
Ide tak o najväčšiu zmenu v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, ktorú banka so sídlom v nemeckom Frankfurte začala vykonávať pred tromi rokmi.
Čo vlastne tieto zmeny znamenajú? Pocítime toho rozhodnutie aj na Slovensku? Ak áno, ako? Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede. Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Ekonomický rast v tomto roku prekvapil pozitívne. Centrálne banky po celom svete reagujú zmenšovaním svojich stimulov, a inak to nie je ani s ECB. Tá začala so zmenšením objemu kvantitatívneho uvoľňovania, no zatiaľ nenaznačila, že by bola ochotná aj zvyšovať úrokové sadzby. Všetko bude závisieť od prichádzajúcej inflácie. ECB neustále zdôrazňuje, že je vo svojej politike flexibilná – je ochotná rozšíriť kvantitatívne uvoľňovanie v prípade ďalších problémov, čo nevie nikto vylúčiť. Z tohto dôvodu ECB nezačne zvyšovať úrokové sadzby skôr ako o rok a pol. A to je veľmi dlhá doba, za ktorú pokojne môže prísť aj nová ekonomická recesia. Rozhodnutie ECB preto prakticky neznamená nič, iba mierne slabšie euro. A to bol asi aj cieľ ECB – aby euro neostalo nad úrovňou 1,2 amerického dolára za jedno euro."
Nákup dlhopisov sa budúci rok zníži o polovicu
27. 10. 2017
Európska centrálna banka zníži od januára mesačné nákupy dlhopisov zo súčasných 60 miliárd eur na polovicu. Zástupcovia Európskej centrálnej banky na čele s Mariom Draghim to oznámili na včerajšom zasadnutí vo Frankfurte. Nákup dlhopisov bude od januára v zníženom objeme pokračovať ďalších deväť mesiacov.
Program mal za cieľ oživiť infláciu v eurozóne, čo sa podarilo. Deflačné riziko bolo potlačené, centrálna banka tak mohla pristúpiť k zníženiu kvantitatívneho uvoľňovania. Na to banka doteraz vynaložila viac ako dva bilióny eur. Ako horný strop pre celkový objem nákupov považoval trh dosiaľ 2,5 bilióna. Po včerajšom oznámení o pokračovaní odkupu aktív sa celkový kumulatívny objem nákupov zvýši o 270 miliárd eur, čo je viac, ako sa odhadovalo.
Koruna vyletela na štvorročné maximum voči euru
25. 10. 2017
Česká mena sa v utorok (24. 10.) voči euru zhodnotila na najsilnejšiu úroveň za vyše štyri roky. K posilneniu kurzu až na 25,57 koruny za euro jej pomohli predovšetkým očakávania investorov, že Česká národná banka (ČNB) na budúci štvrtok (2. 11.) tento rok už druhýkrát zvýši úrokové sadzby.
Už niekoľko členov bankovej rady v posledných týždňoch naznačilo, že ČNB by na novembrovom zasadnutí mohla sadzby opäť zvýšiť. Zdôvodnili to okrem iného tým, že súčasná výška úrokov ČNB nezodpovedá silnejúcej ekonomike a zrýchľujúcemu sa rastu miezd. Naposledy zvýšenie sadzieb podporil v utorok v rozhovore pre agentúru Reuters člen bankovej rady Tomáš Nidetzký. Navyše dodal, že podľa neho by sadzby mohli vzrásť až o 0,5 percentuálneho bodu, teda dvakrát viac, než očakávajú analytici. "Nemyslím si, že by ekonomika nárazové zvýšenie sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu nevstrebala, keďže kľúčová úroková sadzba je dnes nastavená na 0,25 percenta, čo je stále bližšie k nule ako čomukoľvek inému," uviedol Nidetzký. Podobne ako Nidetzký sa v polovici októbra v rozhovore pre české Hospodárske noviny (HN) vyjadril ďalší člen vedenia ČNB Vojtěch Benda. Povedal, že si vie v tomto roku predstaviť zvýšenie sadzieb až o trištvrte percentuálneho bodu, čo by znamenalo nárast základnej úrokovej sadzby až na 1 percento.