Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska investičná banka sa rozrastá. Vzniká nová divízia
8. 12. 2017
Európska investičná banka vytvára novú pobočku. Tá sa má zaoberať hlavne finančnými prostriedkami, ktoré nechce stratiť po brexite, a krajinami, ktoré podporujú migračnú krízu v Európe.
Podľa agentúry Reuters takmer dve tretiny členských štátov, ktoré vystúpili tento týždeň na stretnutí Ecofin, reagovali pozitívne. Naše ministerstvo financií odkazuje, že ide o veľmi komplexnú otázku, ktorou sa budú všetci relevantní aktéri intenzívne zaoberať v priebehu najbližších mesiacov. Banka chce dosiahnuť, že po brexite nepríde o miliardy, keďže krajine poskytla len za minulý rok 6,9 miliardy eur. Teraz ich chce späť. Podľa analytika Capital Markets Samuela Izraela v období, keď sa rozhodovalo o tom, kde sa prostriedky banky použijú, mala Veľká Británia rovnaké záujmy ako zvyšok Únie, a preto nemožno z investícií vycúvať. Podľa analytika by tak pri okamžitom vyplatení Európska investičná banka zažila príliš veľkú turbulenciu a mohlo by to znamenať značné problémy v bankovej bilancii investičnej banky.
V Poľsku sa chystá veľká výmena na čele krajiny
6. 12. 2017
Šéf poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosław Kaczyński sa chystá presadiť výmenu na premiérskom poste. Doterajšiu predsedníčku konzervatívneho kabinetu Beatu Szydlovú má podľa jeho predstáv nahradiť vicepremiér Mateusz Morawiecki. Informujú o tom poľské médiá. Sama Szydlová naznačila možné zmeny v nočnom tweete, ktorý mnoho Poliakov vníma ako prípravu na odchod z funkcie.
Podľa rozhlasovej stanice RMF FM sa v pondelok večer uskutočnilo stretnutie vedenia PiS, na ktorom sa o Kaczyńského návrhu rokovalo. Výmena by sa podľa informácií stanice mala uskutočniť možno už budúci týždeň, najneskôr však do Vianoc. Najvplyvnejší poľský politik Kazcyński, ktorý je považovaný za neformálneho vodcu vlády, plánuje do premiérskej funkcie presadiť Morawieckého, ktorý je v súčasnosti ministrom financií a rozvoja. Informáciu dnes potvrdil aj vláde blízky denník Rzeczpospolita.
Farmafirmy sa obávajú brexitu, ktorý im môže výrazne zvýšiť náklady
4. 12. 2017
Globálni výrobcovia liekov, ako sú koncerny Johnson & Johnson a AstraZeneca, sú ďalšími nadnárodnými spoločnosťami, ktoré varujú pred negatívnymi dôsledkami brexitu na ich podnikanie.
Farmaceuti upozornili, že potenciálne obchodné a regulačné prekážky po vystúpení Británie z Európskej únie (EÚ) povedú k zvýšeniu ich nákladov. A môžu poškodiť aj povesť Británie ako významného výskumného centra. Johnson & Johnson napríklad odhaduje, že po brexite by mohol byť nútený vykonať ročne ďalších 50-tisíc testov. A jeho náklady sa tak zvýšia zhruba o 1 milión libier (1,13 milióna eur), ak sa Londýn a Brusel nedohodnú na vzájomnom uznaní svojich testov. Farmaceutické spoločnosti v písomnej správe pre britský vládny výbor žiadajú o pokračovanie doterajšieho bezproblémového prístupu na trh EÚ. A vyzývajú na zavedenie opatrení, ktoré im zabezpečia, že po brexite nebudú čeliť clám, zdržiavaniu dodávok v prístavoch a rozdielnym pravidlám. Britskí výrobcovia liekov sa tiež obávajú možného odchodu kvalifikovaných pracovníkov po brexite, čo by podľa nich mohlo poškodiť reputáciu krajiny ako atraktívneho miesta pre výskum. Aj nemecký koncern Merck KGaA varoval, že colné tarify po brexite môžu pre neho predstavovať "významné" náklady.
Eurozóna má našliapnuté na ďalší rast
1. 12. 2017
Eurozóna však podľa centrálnej banky stále čelí viacerým hrozbám, ktoré by mohli spomaliť ekonomický rast a spôsobiť volatilitu na finančných trhoch.
Starý kontinent zaznamenal už 18 rastových kvartálov v rade, čo je najdlhšia ekonomická expanzia za posledných desať rokov. Predstihové indikátory, ktoré sa pozerajú do budúcnosti, sú na dlhoročných maximách a potvrdzujú optimizmus aj do budúcna. ECB na základe dobrej ekonomickej situácie preto nevidí nadhodnotenie na akciových ani dlhopisových trhoch. ECB ale varuje pred prílišným optimizmom, ktorý by mohol spôsobiť korekcie na finančných trhoch, čo by malo samozrejme negatívny dopad na finančnú stabilitu v menovom bloku. Medzi najväčšie hrozby v EU patrí preceňovanie rizika, teda predaje rizikových aktív, akými sú hlavne akcie. Ďalej sem centrálna banka zaradila slabú výkonnosť bankového sektora a prípadné nové obavy o dlh európskych krajín. Likvidita v nefinančných firmách zatiaľ zostáva dostatočná, avšak s jej vysychaním počas zvyšovania sadzieb by sa mohli firmy horšie refinancovať. Zdroje z ECB zatiaľ nevidia bublinu na realitnom trhu a ceny sú podľa nich primerané aktuálnej pozitívnej fundamentálnej situácii aj napriek ich rastu nad dlhodobý priemer. Pritom Bundesbanka, dlhodobý kritik uvoľnenej monetárnej politiky ECB tvrdí, že reality v Nemecku sú nadhodnotené o 15 až 30 percent.