Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Menej plastu v Európe. Štáty chcú spolupracovať
7. 3. 2018
Spotreba plastov na najstaršom kontinente stúpa. Európska únia tak hľadá riešenia na to, ako s touto surovinou ďalej pracovať. Donedávna štáty vo veľkom vyvážali recyklovaný odpad, ako napríklad papier či plasty, na ďalšie spracovanie do Číny. Odpad zo Západu sa však v Ázii hromadil, a tak od prvého januára tohto roku Čína príjem niektorých materiálov zastavila.
Peking, ktorý bol štyri roky prvým v množstve prijatého recyklovateľného materiálu, tak skomplikoval situáciu viacerým krajinám. V nadväznosti na toto rozhodnutie prišli poslanci z Európskej komisie s celoeurópskou stratégiou pre plasty. Jedným z najväčších problémov, s ktorými sa pracovníci v odpadovom priemysle zaoberajú, je ďalšie zaobchádzanie s plastmi. Ich výroba a následne aj spotreba v celom svete stúpajú rýchlejšie ako kapacita a ochota recyklovať ich. Donedávna mohli štáty túto surovinu prevážať do Číny, kde bola ďalej spracovaná, tá však už odmieta byť skládkou odpadu zo Západu. Krajiny, ktoré boli od tohto exportu závislé, tak musia hľadať iné riešenia.
V napredovaní za Úniou sme spomalili
5. 3. 2018
Rýchle dobiehanie krajín Európskej únie sa na Slovensku skončilo v roku 2010 a odvtedy napredujeme iba pomaly. Na to, aby sa tento stav zmenil, sú potrebné ďalšie štrukturálne reformy, a to hlavne v oblasti trhu práce a školstva. Situácia v krajinách Únie sa podľa ekonómov totiž mení, a ak čím skôr nezareagujeme, tempo konvergencie sa ešte spomalí až zastaví. Na nedávnom diskusnom fóre Dobehne tiger do cieľa? sa o potrebných reformách rozprávali poprední slovenskí ekonómovia, ako aj riaditeľ výskumného inštitútu fínskej centrálnej banky Iikka Korhonen. Hospodárske noviny prinášajú najdôležitejšie závery z diskusie.
Ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková upozornila, že „makroekonomicky sa nám veľmi darí, avšak neprejavilo sa to v tých oblastiach, ktoré bežný občan vníma: stav školstva, verejnej správy a podobne. Sú to oblasti kľúčové na zlepšenie ďalšieho dobiehania.“ Kvalita verejných inštitúcii je však zásadná aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia či prilákanie ďalších investícií zo zahraničia. No a práve tie sú pre slovenskú malú, a preto otvorenú ekonomiku obzvlášť dôležité a môžu byť kľúčom k ďalšiemu rozvoju. Na diskusnom fóre sa intenzívne hovorilo aj o nelichotivom stave súdnictva a vymožiteľnosti práva. Jednou z vecí, ktoré slovenských podnikateľov trápi najviac, je práve školstvo, v súčasnosti totiž chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Dôležitosť reforiem v tejto oblasti podčiarkli aj účastníci diskusného fóra. Riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky Branislav Žúdel považuje za potrebné, aby sa zvýšil počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Panelisti poukázali aj na potrebu výrazne zvýšiť kvalitu vysokých škôl, aby nám mladí ľudia neodchádzali študovať a neskôr pracovať do zahraničia.
Trh práce v eurozóne stagnuje
2. 3. 2018
Miera nezamestnanosti v eurozóne si drží svoju úroveň. V januári 2018 sa pohybovala na decembrovej úrovni 8,6 percenta, ktorá je najnižšia od decembra 2008. Ale klesla oproti januáru 2017, keď dosiahla 9,6 percenta. V celej Európskej únii miera nezamestnanosti v januári 2018 tiež stagnovala na úrovni 7,3 percenta, najnižšie od októbra 2008, a znížila sa z 8,1 percenta v januári 2017.
Eurostat odhaduje, že v januári 2018 bolo v Únii nezamestnaných 17,93 milióna mužov a žien, z toho 14,11 milióna v eurozóne. V porovnaní s decembrom 2017 sa počet nezamestnaných znížil o 19-tisíc v celej EÚ a o 10-tisíc v euroregióne. A za 12 mesiacov od januára 2017 klesla nezamestnanosť v Únii o 1,87 milióna osôb a v eurozóne o 1,43 milióna.
Švédska centrálna banka che ochrániť platbu v hotovosti
28. 2. 2018
Hotovosť má podľa švédskej centrálnej banky Riksbank zostať na prvom mieste. Banka preto vyzýva zákonodarcov, aby prijali opatrenia na ochranu tohto typu platieb.
Podľa pondelňajšieho článku jej guvernéra Stefana Ingvese publikovanom v denníku Dagens Nyheter zašiel totiž prerod Švédska v spoločnosť bez hotovosti príliš ďaleko. Na mieste sú vraj obavy, že všetky transakcie verejnosti budú kontrolovať komerční aktéri. Mnohé obchody, reštaurácie a dokonca banky v krajine odmietajú hotovosť prijímať. Objem švédskych korún v obehu sa počas desiatich rokov znížil o polovicu na 50 miliárd zo 112 miliárd SEK, napísala agentúra Reuters. Miznutie hotovostných platieb urýchlila aplikácia Swish vyvinutá švédskymi bankami. Zákazníkom umožňuje odosielať peniaze a vykonávať platby v reálnom čase zadarmo a nepretržite, a to len prostredníctvom inteligentných telefónov. Používa ju viac ako šesť z desiatich Švédov.