Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu
13. 4. 2018
Poprední londýnski bankári varujú, že Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu, ktorý podkope jej postavenie globálneho finančného centra. Finančné spoločnosti na Britských ostrovoch sa totiž pripravujú na presun pracovných miest z Londýna na kontinent, aby si zachovali prístup na európsky jednotný trh.
Lloyd Blankfein, generálny riaditeľ banky Goldman Sachs v tejto súvislosti povedal, že americká banka ponechá svoju novú európsku centrálu za 1,4 miliardy USD (1,14 miliardy eur) v Londýne, ale ak by vedela pred začiatkom jej výstavby, že príde brexit, možno by si pre ňu vybrala iné miesto. Uviedol to v rozhovore pre portál Politico. Budúcnosť Londýna ako európskeho finančného centra je jednou z najväčších otázok na rokovaniach o brexite. Je totiž najväčším britským exportným sektorom a najväčším zdrojom príjmov z daní. Metropoly v Európskej únii (EÚ) súperia o to, ktorá pritiahne vysoko platené bankové pracovné miesta a príjmy, ktoré prinášajú. Premiérka Theresa Mayová pripravuje krajinu na brexit. Londýnsky sektor finančných služieb sa preto snaží pripraviť sa na stratu prístupu k najväčšiemu obchodnému bloku na svete, ktorý je jeho najväčšou výzvou od finančnej krízy v rokoch 2007-2009.
Český ekonomický boom sa blíži ku koncu, varuje šéf ČNB
11. 4. 2018
Po rokoch na vrchole čaká českú ekonomiku spomalenie. K nemu môže prispieť nedostatok voľných pracovných síl a vysoké ceny realít, uviedol to v utorok guvernér Českej národnej banky (ČNB) Jiří Rusnok. Informoval o tom portál iHNED.cz.
"Česká ekonomika je v súčasnosti blízko svojho vrcholu," povedal Rusnok počas prezentácie na výročnej konferencii o hospodárstve v krajinách strednej Európy ratingovej agentúry Moody's. Merané rastom hrubého domáceho produktu (HDP), Česko od roku 2015 zbohatlo o viac než 12 percent. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa bude ekonomický rast podľa Rusnoka spomaľovať, ale v budúcich dvoch rokoch sa ešte stále udrží na úrovni 3 percent. Najviac sa ekonomika prehrieva v oblasti trhu práce. "Trh práce je značne nad vrcholom posledného boomu z roku 2008 a miera nezamestnanosti prekonáva jeden rekord za druhým. Úzky trh práce stimuluje rast miezd," uviedol Rusnok. Podniky idú na plný výkon a sú nútené zvyšovať mzdy, čo sa naposledy ukázalo v Škode Auto. Vedenie mladoboleslavskej automobilky pristúpilo na požiadavky odborov zvýšiť postupne mzdy zhruba o pätinu. V opačnom prípade totiž najväčšiemu domácemu exportérovi hrozilo, že robotníci odmietnu pracovať počas víkendových zmien a vstúpia do štrajku.
Tri tváre európskeho trhu práce
9. 4. 2018
Podnikové prieskumy EÚ za prvý kvartál ukázali narastajúci problém s nedostatkom pracovnej sily. V rámci celej EÚ hlási 20 percent firiem, že je to limitujúci faktor pre rozvoj produkcie. To je s odstupom najviac v histórii.
Vo štvrtom kvartáli minulého roka to bolo 17 percent a pred rokom len 12 percent. Problém nedostatku pracovnej sily v EÚ sa teda zintenzívňuje a keď to takto pôjde ďalej, tak onedlho sa dočkáme toho, že najväčším problémom firiem nebude to, že nemajú komu predávať, ale koho zamestnať. Slabý dopyt ako dôvod obmedzujúci rozvoj aktuálne hlási 24 percent firiem, čo je zase najmenej v histórii. Samozrejme, silný trh práce nie je rovnomerne rozložený. Najviac problémov s pracovnou silou hlásia v Maďarsku (88 percent firiem) a najmenej podľa očakávania v Grécku (0 percent). Pohľad na jednotlivé krajiny ukazuje, že trh práce má tri tváre: 1. brutálne sa prehrievajúci, čo je fenoménom nových členských krajín EÚ; 2. silný/mierne sa prehrievajúci v západných a severných krajinách EÚ; 3. slabý, to sa týka juhu.
Obchodnému konfliktu bude chcieť EÚ predísť rozhovormi s USA
5. 4. 2018
Pre Spojené štáty a Európsku úniu (EÚ) je veľmi dôležité, aby viedli dialóg a predišli tak obchodnému konfliktu. Povedala to v stredu hovorkyňa nemeckého ministerstva hospodárstva Beate Baronová.
Reagovala tak na ďalšiu eskaláciu obchodného sporu medzi USA a Čínou. Po tom, ako USA zverejnili zoznam čínskych produktov v celkovej hodnote okolo 50 miliárd USD (40,62 miliardy eur), ktoré by mohli spadať pod nové clá, čínske ministerstvo obchodu oznámilo, že Peking pripravuje zavedenie ciel na americké produkty v rovnakej hodnote. Čína pritom pohrozila, že uvalí clá na kľúčové americké produkty vrátane sójových bôbov, lietadiel, automobilov, whisky a chemikálií. Vývoj ukazuje, že pre nás je nadovšetko dôležité využiť čas, ktorý máme do 1. mája, na dialóg medzi USA a EÚ, aby sme sa vyhli špirále, ktorá vedie k obchodnému konfliktu," dodala Baronová, podľa ktorej je potrebné hovoriť o obchode aj s Čínou. USA v marci zaviedli 25 percentné clo na dovoz ocele a 10 percentné clo na hliník, ale EÚ a niekoľko krajín dostalo dočasnú výnimku, ktorá platí do 1. mája.