Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska únia chystá fond pre neziskové organizácie
23. 4. 2018
Neziskové organizácie to nemajú v mnohých štátoch Európskej únie ľahké. V Maďarsku ich premiér Viktor Orbán pred voľbami označoval za pomocníkov živelnej migrácie do Európy, v Poľsku štát vytiahol proti desiatkam aktivistov protestujúcich proti výrubu Bielověžského pralesa.
Koniec koncov, aj prezident Miloš Zeman označil neziskovky za „pijavice štátneho rozpočtu“. Pomocnú ruku teraz neziskovky získali v Bruseli. Európska komisia sa rozhodla, že pomôže občianskym skupinám a neziskovým organizáciám vytvorením osobitného fondu na podporu demokracie a spoločných európskych hodnôt. Prípravu „eurosorosa“, ako sa v kuloároch v narážke na maďarsko-amerického mecenáša Georgea Sorosa fond prezýva, dostala na starosť eurokomisárka Věra Jourová. O návrhu na jeho zriadenie by mal hlasovať Európsky parlament. Fond s pracovným názvom European Values Instrument (nástroj na podporu európskych hodnôt) by mal byť priamo napojený na rozpočet Únie po roku 2020. Brusel s ním počíta v rámci prípravy nového sedemročného výhľadu.
Prichádza koniec európskeho rastu?
20. 4. 2018
Ekonomická expanzia v eurozóne sa začína silno otriasať vo svojich základoch. Utorkové dáta z Nemecka totiž ukázali, že dôvera investorov poklesla na najnižšiu úroveň od roku 2012 a pravdepodobnosť recesie prudko vzrástla.
Manažérsky a investorský prieskum inštitútu ZEW ukázal, že viac investorov očakáva zhoršenie ekonomickej situácie než jej zlepšenie. A to v horizonte najbližších mesiacov. Za zhoršením výhľadu stojí podľa prezidenta ZEW hlavne možnosť obchodnej vojny medzi USA a Čínou, zhoršenie diplomatických vzťahov medzi krajinami G7, ako aj slabé domáce (nemecké) ekonomické čísla z posledných týždňov. Pokles dôvery investorov v Nemecku bol spôsobený aj spomínaným prudkým nárastom pravdepodobnosti recesie. Tú vypočítal Makroekonomický inštitút v Dusseldorfe (IMK) až na 32 percent na nasledujúce tri mesiace. Zatiaľ nejde o jednoznačný signál, že trh očakáva recesiu v Nemecku, každopádne pravdepodobnosť narástla o výrazných sedem percent oproti marcu. Situácia sa tak začína pre najväčšiu ekonomiku v Nemecku rýchlo zhoršovať.
Rok po ukončení intervencií je česká koruna podhodnotená
18. 4. 2018
Už je to rok, odkedy Česká národná banka ukončila intervencie českej meny, ktoré ju umelo držali v hodnote blízko 27 korún za euro. Analytici vtedy predpokladali jej posilnenie na menej ako 25 korún za euro, no rok po ukončení intervencií je kurz českej meny stále podhodnotený o šesť percent. Včera sa jej hodnota pohybovala na úrovni 25,31 koruny za jedno euro.
„Česká koruna sa po roku od ukončenia intervencií pohybuje na slabších úrovniach, než sa pred rokom očakávalo. Hlavnými príčinami pravdepodobne budú obavy zo zhoršenia súčasných, nad očakávania dobrých makroekonomických ukazovateľov,“ uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Konkrétne ide o tempo rastu HDP, rast miezd, cien nehnuteľností alebo dlhodobo rekordne nízka miera nezamestnanosti. Pri ich súčasných úrovniach je podľa Drahotského priestor smerom k ďalšiemu zlepšeniu menší než priestor pre určitý pokles hodnoty meny. Práve to je pravdepodobne faktorom, ktorý hovorí proti okamžitému posilňovaniu koruny.
Nedostatok ľudí v Únii nahráva migrantom
16. 4. 2018
Už o pár dekád bude musieť pracujúca populácia pracovať na dvakrát toľko dôchodcov ako dnes. Riešením je podľa Medzinárodného menového fondu otvorenie hraníc pre migrantov. V priebehu tridsiatich rokov klesne počet ľudí schopných pracovať priemerne o 5,5 percenta naprieč vyspelými krajinami. Tento problém sa týka aj Slovenska.
Aj keď je nezamestnanosť nízka, pracovníci u nás stále chýbajú. „Situácia s pracovnou silou na Slovensku začína byť veľmi alarmujúca,“ konštatuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska. Okrem zlej demografie vidí problém aj v štruktúre absolventov, ktorá vôbec nekorešponduje s dopytom na trhu práce. „Firmy pociťujú nedostatok už aj nekvalifikovaných pracovníkov, tak sa nemôžeme čudovať, že personalisti narazili na dno svojich síl a vidia ako dočasné riešenie zamestnávanie pracovnej sily zo zahraničia,“ dodáva asociácia. Najlepším krátkodobým riešením by bolo podľa nej zamestnávanie cudzincov. Tým dlhodobým zase reforma školstva. S týmto tvrdením súhlasí aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.