Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurozóna prejde reformami
22. 6. 2018
Obe krajiny sa zhodli na jednotnom rozpočte a chcú reformovať euroval a ručenie za vklady. Všetko pritom smeruje k centralizácii, čo sa asi nebude pozdávať politikom menších členov EÚ.
Merkelová rokovala s Macronom hlavne o finančných záležitostiach a mnohé iné problémy zatiaľ odsunuli na neurčito. Stretnutie sa nieslo v duchu „väčšej spolupatričnosti“, a preto sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného Európskeho rozpočtu. Európsky stabilizačný mechanizmus (známy pod skratkou ESM, ktorý slúži ako bailout fond na požičiavanie kapitálu štátom alebo bankám v problémoch) by mal dostať nové kompetencie. EÚ ale v súčasnosti čelí viacerým politickým problémom ako napr. otázkam imigrácie, ktoré skomplikovali život vládnej koalície v Nemecku, kde dostala Merkelová ultimátum na prísnejšie pravidlá pre prijímanie nových migrantov do Nemecka. V Taliansku to tiež riadne vrie a krajina už nechce viac imigrantov. Aj preto sú súčasné rokovania ohľadom nových reforiem ťažšie a pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo. Schválenie jednotného rozpočtu pre celú eurozónu je ale veľké politické plus pre Emmanuela Macrona, ktorý na tom postavil svoju predvolebnú kampaň. Spoločný rozpočet by mal začať fungovať od roku 2021.
V Európe rastie nový biznis – solárne a veterné elektrárne
20. 6. 2018
Keď príde mrak, produkcia solárnych elektrární rýchlo klesá. Na trhu tak môže nastať nečakaný nedostatok prúdu. Distribútori potom musia na poslednú chvíľu zháňať elektrinu inde a často za oveľa vyššie ceny. Keď, naopak, slnko nečakane praží, energie je toľko, že je potrebné platiť tým, ktorí si ju odoberú.
Dobrá predpoveď počasia dokáže týmto rizikám predchádzať. „Hodnotu predpovede počasia sme si uvedomili, keď zamrzol veterník v Krušných horách. Síce fúkalo, ale dnes už vieme, že sa z vtedajšieho počasia dalo predpovedať, že sa prestane točiť. Zlým odhadom môžete prísť o pol milióna korún (19,4 tisíca eur) za popoludnie,“ opisuje Ján Palaščák, šéf obchodníka s elektrinou Amper Market. Obnoviteľné zdroje totiž hrajú vo výrobe elektriny čoraz väčšiu úlohu. V Európskej únii je to teraz zhruba pätina produkcie, ale únioví vyjednávači sa minulý týždeň v Bruseli dohodli, že do roku 2030 by malo ísť už o 32 percent. A úmerne porastie aj biznis s tým spojený.
Eurofondy otestujú silu Európskej únie
18. 6. 2018
Región strednej a východnej Európy už dnes vie, že európskych peňazí bude menej. A to môže v budúcnosti spôsobiť veľké pnutie medzi krajinami Východu a Západu.
Kanadská ratingová agentúra DBRS upozorňuje, že tento výpadok bude mať pre tieto krajiny vážne dôsledky, keďže môže spomaliť ich ekonomický rozvoj a dobiehanie západnej Európy. To v týchto krajinách vrátane Slovenska totiž zásadným spôsobom záviselo práve od eurofondov. Situáciu dobre ilustruje fakt, že až 80 percent verejných investícií na Slovensku je hradených práve z európskych peňazí. Ide o diaľnice, opravy škôl, renováciu vlakov, MHD a mnohých iných projektov.
ECB finálne zavrie kohútik lacných peňazí
18. 6. 2018
Európska centrálna banka vo štvrtok podľa očakávaní načrtla koniec kvantitatívneho uvoľňovania a ponechala všetky sadzby nezmenené. Hlavná refinančná sadzba preto zostala na nule a depozitná sadzba na -0,4 percenta.
Oveľa dôležitejšie však boli komentáre ku koncu kvantitatívneho uvoľňovania QE: ECB bude aj naďalej pokračovať v mesačných nákupoch cenných papierov v objeme 30 mld. EUR do septembra 2018. Po septembri zníži objem na 15 mld. EUR mesačne do decembra 2018 a od roku 2019 už nebude tvoriť nové peniaze na nákup dlhopisov a iných cenných papierov. To boli jastrabie správy pre euro, no trh s týmito správami už počítal, a preto už boli započítané v cenách. ECB zároveň dodala, že peniaze z exspirujúcich dlhopisov bude používať na nákup ďalších dlhopisov, ale aj to už investori vedeli, čiže žiadne prekvapenie. Draghi ale zároveň dodal aj mierny forward guidance, pretože sadzby budú ponechané na súčasných úrovniach minimálne do leta 2019 a prípadne dlhšie, kým inflácia nebude rásť udržateľným tempom na očakávané úrovne. Trh sa viac sústredil práve na tento dovetok o sadzbách a euro bolo silnejšie vypredané, pričom pár EUR/USD prepadol až k 1,1730, čo bol pokles o cca 100 pips v prvotnej reakcii.