Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Senátori vypočúvali IT giganty. Chcú regulácie
7. 9. 2018
Posledné voľby amerického prezidenta v roku 2016 zostávajú dodnes vyšetrovanou témou. O údajnom manipulovaní z ruskej strany cez sociálne siete sa zverejňujú stále nové dôkazy. Výbor amerického Senátu pre kontrolu spravodajských služieb sa preto snaží, aby sa situácia spred dvoch rokov v ďalších voľbách nezopakovala.
Napriek tomu, že priamy dôkaz ovplyvnenia volieb v prospech Donalda Trumpa neexistuje, podľa analytika Asociace pro mezinárodní otázky Petra Boháčka počty hlasov naznačujú mnohé. „Vieme, že 126 miliónov Američanov videlo na sociálnych sieťach propagačné posty zaplatené Ruskom. Vieme, že Donald Trump prehral na celkový počet hlasov, ale vyhral vďaka 0,03 percenta voličov v kľúčových dištriktoch, ktoré rozhodovali – konkrétne vďaka 80 000 voličom v troch rôznych stredozápadných štátoch,“ vysvetlil. Blížiace sa kongresové voľby – v strede úradného obdobia amerického prezidenta – tak päť mesiacov po Markovi Zuckerbergovi pred výbor senátu dostali výkonného riaditeľa Twittera Jacka Dorseyho a prevádzkovú riaditeľku Facebooku Sheryl Sandbergovú. Kreslo vyhradené pre zástupcov Googlu zostalo prázdne.
Brusel chce, aby giganty zo Silicon Valley platili za obsah
6. 9. 2018
Vydavatelia písaného slova dúfajú, že technologické giganty ako Google, Facebook začnú odvádzať poplatky za využívanie ich obsahu. Pomôcť by im v tom mala nová smernica o autorskom práve. Mnoho používateľov sa totiž uspokojí s tým, že si na internete prečítajú niekoľko riadkov publikovaného článku, ktoré im vyhľadávač ukáže. Nepozrú sa už však priamo na zdroj, teda na webovú stránku tvorcu. Príjmy z inzercie tak inkasuje Google alebo Facebook, no autor stráca, pretože náklady na jeho tvorbu niesol on.
Navrhovaná smernica autorského zákona by vyhľadávače a sociálne médiá zaviazala k tomu, aby za využívanie časti obsahu vydavateľom platila. Koľko, o tom by sa rozhodlo na základe celoeurópskeho kľúča. Krajiny Európskej únie sa problém pokúsili pôvodne vyriešiť na národnej úrovni. Napríklad v Nemecku sa zástupca tamojších vydavateľov novín (VG Media) usiloval o spoplatnenie odkazov vo vyhľadávačoch. Keď Google odmietol ustúpiť a pohrozil, že nebude na príslušné médiá odkazovať vôbec, vydavatelia cúvli a boj s Googlom vzdali. Preto sa politici snažia presadiť obdobnú iniciatívu na celoeurópskej úrovni. O konečnej podobe daného mechanizmu by rozhodli členské štáty po dialógu s európskymi orgánmi.
Európa chce zmierniť vplyv USA na trh platieb
5. 9. 2018
Európsky bezhotovostný platobný biznis je závislý od Ameriky. Väčšina globálnych platobných systémov totiž pochádza práve spoza veľkej mláky. V pondelok na to upozornil člen Predstavenstva ECB Yves Mersch, ktorý varoval, že v dôsledku eskalujúcich Trumpových vyhrážok ohľadne ciel môže dôjsť k zneužitiu postavenia poskytovateľov, ako je PayPal. Aj preto vyzval Európu, aby vyvinula vlastné globálne platobné služby. Jednou z nich môže byť aj Adyen.
Hoci v elektronických platobných službách v Európe momentálne dominujú zámorské systémy PayPal a Visa, situácia by sa mohla už čoskoro zmeniť. PayPal má historickú výhodu, lebo bol jednou z prvých platobných spoločností vo virtuálnom svete a presadil sa najmä vďaka „trhovisku“ eBay, kde má v podstate monopol. „Táto spolupráca by sa však mala skončiť v roku 2020. Očakáva sa, že tu by PayPall mohla nahradiť práve európska spoločnosť Adyen. V rámci Európy tiež silnejú spoločnosti ako Revolut či Skrill,“ vyjadril sa PR manažér J&T Banky Milan Janásik. V EÚ je finančný sektor stále významne regulovaný zo strany ECB a jednotlivých centrálnych bánk s dôrazom na zabezpečenie ochrany dát, súkromia a majetku klientov, čo spôsobilo pomalší vstup nových hráčov do odvetvia platobných služieb, no podľa Janásika v dohľadnom čase určite prídu.
Európania volajú po zrušení letného času
3. 9. 2018
Letný čas by sa mal podľa Európskej komisie čoskoro stať minulosťou. Jeho zavedenie však v minulosti nebolo úplne bez príčiny. Prvý, kto s týmto nápadom prišiel, bol Američan Benjamin Franklin ešte v roku 1784. Hlavným dôvodom bolo vďaka dlhšiemu dennému svetlu ušetriť na množstve vyhorených sviečok. Ručičky na hodinkách v zámorí sa však naozaj začali posúvať až v období prvej svetovej vojny, keď sa týmto spôsobom šetrilo najmä na uhlí, ktoré sa používalo na výrobu elektrickej energie.
To platilo aj v Európe, kde bol letný čas zavedený v rovnakom období. Na Slovensku sa letný čas definitívne zaviedol od roku 1979. Vo všetkých európskych krajinách platí už 22 rokov. Nejde pritom vôbec o lacnú záležitosť. Podľa indexu Chmura Economics & Analytics napríklad stojí zmena času Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov. Väčšina štúdií však naznačuje, že ekonomická úspora v súvislosti so zmenami času je zanedbateľná. „Ušetrenie energie nie je natoľko veľké, aby zrušenie letného času malo výrazný vplyv na ekonomiku alebo rozpočet občanov či firiem. Pre domácnosti môže letný čas viesť k úspore okolo jedného percenta, pre firmy sa úspora pohybuje len v desatinách percenta,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Radoslav Tupý.