Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zjednotí eurozónu recesia?
13. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.
Nemecko začalo vracať ľudí do Afganistanu
12. 9. 2018
Deportačné lietadlo z Nemecka s 20 neúspešnými afganskými žiadateľmi o azyl pristálo v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času na letisku v Kábule, píše agentúra DPA. Od decembra 2016 ide v poradí už o 16. hromadný deportačný let z Nemecka. Vrátane tohto najnovšieho tak Nemecko doposiaľ späť do Afganistanu poslalo dovedna 369 mužov.
Krátko po skupinovej deportácii zo začiatku júla, keď z Nemecka vyhostili 69 ľudí, spáchal jeden z nich po príchode do Afganistanu samovraždu. Dvadsaťtriročný mladík žil pred deportáciou do Kábulu v Nemecku osem rokov. Kritici majú voči týmto deportáciám námietky, pretože Afganistan je podľa ich slov stále nebezpečný. V krajine sú totiž stále aktívne radikálne hnutie Taliban a teroristická organizácia Islamský štát (IS). Iba v tomto týždni sa odohral veľký bombový útok v provincii Nangarhár, ktorý si vyžiadal životy najmenej 32 ľudí.
Zjednotí eurozónu recesia?
11. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.
Grécko čaká ďalšia kríza - demografická
10. 9. 2018
Kríza zasiahla Grécko nielen ekonomicky, ale aj demograficky. Jednak z krajiny odišli státisíce ľudí (väčšinou mladých) a zároveň klesla aj pôrodnosť. Podľa tohtoročných projekcií by mala mať krajina v roku 2040 menej než 5 miliónov pracujúcich. Ešte v roku 2011 sa pritom počítalo, že by bo malo byť viac ako 6 miliónov. Posun v demografických odhadoch je teda na základe vývoja v posledných rokoch brutálny.
K trom hlavným problémom fiškálnej udržateľnosti Grécka, ktorými sú 1) mimoriadne vysoký dlh; 2) rast úrokových nákladov po skončení záchranného programu (povedané v ľudskej reči, na trhoch si budú Gréci požičiavať niekoľkonásobne drahšie ako od eurovalu); 3) nízka konkurencieschopnosť ekonomiky (t.j. slabý rast), sa teda pridáva aj ďalší – demografia. Na obsluhu dlhu a aj na bežný chod štátu (napr. dôchodky) bude pracovať podstatne menej ľudí než sa ešte v nedávnej minulosti predpokladalo. V praxi to znamená, že aby sa zachovali pôvodné fiškálne prognózy, tak musí rásť ekonomika rýchlejšie. Napríklad mzdy by museli byť v roku 2040 o zhruba 20 percent vyššie, ako sa pôvodne predpovedalo. Pokiaľ nebudú, tak sa aj pri pokračovaní globálnej konjunktúry krajina môže pokojne opäť dostať do platbyneschopnosti. Za dve dekády sa môže stať hocičo, čiže nedá sa vylúčiť ani happy-end. Pohľad na vývoj v poslednej dekáde však nič dobré neveští. Navyše, nikde nie je napísané, že emigrácia sa zastaví. Pokiaľ v budúcich rokoch pôjdu projekcie vývoja obyvateľstva ešte nižšie, tak budú problémy s obsluhou dlhu kvôli demografii ešte bližšie k realite.