Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
O euro viac za emisie, milióny pre elektrárne
17. 9. 2018
Obchodovanie so špinavým vzduchom? Dlhé roky po tom, ako bol systém z dielne Európskej únie uvedený do praxe, vyvolávala táto stratégia na spomalenie zmeny klímy zmiešané reakcie. Obchodovanie s kvótami totiž neprinášalo želané ciele – kvót bolo často priveľa, rozdávali sa zadarmo, ich cena sa prepadala a v kombinácii s ekonomickou krízou a rozvojom obnoviteľných zdrojov trh takmer skolaboval.
Tento rok na jar však prišiel zlom. Členské štáty dospeli k dohode, ktorá počet povoleniek v systéme znížila zhruba o štvrtinu. Burzy zareagovali a ceny kvót začali raketovo rásť – v súčasnosti sa držia na úrovni 25 eur za tonu, kým ešte pred mesiacom to bolo len 18 eur za tonu. Dnes turbulencie na trhu s emisnými povolenkami prinášajú dobré aj zlé správy. Kým výrobcovia s vysokou emisnou spotrebou majú vrásky na čele, „čistejšie“ elektrárne a štát majú dôvod na oslavu.
Európa reagovala pomaly
14. 9. 2018
Keď dvaja robia to isté, nedopadne to vždy rovnako. Platí to v prípade vlád na starom kontinente a vlády Spojených štátov. Obidva bloky zachraňovali svoje ekonomiky po finančnej kríze z roku 2008 odlišne.
Kým vláda Baracka Obamu masívnymi záchrannými balíčkami v hodnote približne 700 miliárd amerických dolárov zachránila banky „príliš veľké na to, aby padli“ a strategické podniky, v Európe sa kompetentní odhodlávali využiť netradičné záchranné prostriedky oveľa neskôr.
Zjednotí eurozónu recesia?
13. 9. 2018
Hoci ďalšia kríza zatiaľ nie je na obzore, kritická otázka pre tvorcov politík, ako aj investorov je, čo sa počas nej stane s Európou.
Užšie sa integruje alebo sa krajiny od seba vzdialia? Azimut je smerom k prvej možnosti, čo ukazuje aj základná nemecko-francúzska dohoda o spoločnom rozpočte eurozóny, ktorá zreteľne reflektuje výstrahu, že Európska centrálna banka bude mať menší priestor pre manévrovanie v ďalšej recesii.
Nemecko začalo vracať ľudí do Afganistanu
12. 9. 2018
Deportačné lietadlo z Nemecka s 20 neúspešnými afganskými žiadateľmi o azyl pristálo v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času na letisku v Kábule, píše agentúra DPA. Od decembra 2016 ide v poradí už o 16. hromadný deportačný let z Nemecka. Vrátane tohto najnovšieho tak Nemecko doposiaľ späť do Afganistanu poslalo dovedna 369 mužov.
Krátko po skupinovej deportácii zo začiatku júla, keď z Nemecka vyhostili 69 ľudí, spáchal jeden z nich po príchode do Afganistanu samovraždu. Dvadsaťtriročný mladík žil pred deportáciou do Kábulu v Nemecku osem rokov. Kritici majú voči týmto deportáciám námietky, pretože Afganistan je podľa ich slov stále nebezpečný. V krajine sú totiž stále aktívne radikálne hnutie Taliban a teroristická organizácia Islamský štát (IS). Iba v tomto týždni sa odohral veľký bombový útok v provincii Nangarhár, ktorý si vyžiadal životy najmenej 32 ľudí.