Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
alianska ekonomika skĺzla do recesie
1. 2. 2019
Talianska ekonomika vykázala vo štvrtom štvrťroku pokles o 0,2 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacmi. Oznámil to dnes taliansky štatistický úrad ISTAT. Hrubý domáci produkt (HDP) sa znížil už druhý kvartál za sebou, takže tretia najväčšia ekonomika eurozóny sa ocitla v recesii. V treťom štvrťroku klesol HDP Talianska oproti predchádzajúcemu kvartálu o 0,1 percenta.
Medziročne sa výkon talianskej ekonomiky ale ešte zvýšil, a to o 0,1 percenta. Prepad bol vo štvrtom štvrťroku však prudší, než sa očakávalo. Analytici v ankete agentúry Reuters odhadovali pokles o 0,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom a medziročný rast o 0,3 percenta. Štatistika je zlou správou pre taliansku vládu, ktorá prevzala vedenie krajiny v júni minulého roka. Hospodárstvo spomaľovalo od začiatku roka 2017 a v poslednej dobe je zasiahlo aj spomalenie rastu ekonomiky najdôležitejších obchodných partnerov Talianska, čo je Čína a Nemecko. Kritici tvrdia, že kabinet situáciu ešte ďalej zhoršil spormi s Európskou úniou o daňovú politiku, ktoré oslabili dôveru trhov, zvýšili krajine náklady na pôžičky, a poškodili tak ekonomiku. Za celý minulý rok talianska ekonomika vzrástla o jedno percento. O rok skôr predstavoval jej rast 1,6 percenta.
Členské štáty by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac
30. 1. 2019
Prioritou má byť tiež zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov. Medzi hlavné priority Slovenska vo viacročnom finančnom rámci (VFR) Európskej únie (EÚ) po roku 2020 patrí okrem iného aj nárast celkovej výšky tohto rámca, zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti či dostatočných a primeraných zdrojov pre Spoločnú poľnohospodársku politiku. Konštatuje to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) v Rámcovej pozícii SR k viacročnému finančnému rámcu EÚ po roku 2020, ktorou by sa mal na stredajšom (30. 1.) rokovaní zaoberať vládny kabinet. "Ide o priority a dôležité pozície s najväčším dopadom na SR, a nie o taxatívne vymenovanie všetkých oblastí, ktoré budú pre SR významné počas rokovaní o VFR 2021 - 2027," podotýka sa v materiáli.
Jednou z priorít pre Slovensko je podľa tohto materiálu aj nárast celkovej výšky VFR 2021 - 2027. Všetky členské štáty Únie by mali podľa rezortu diplomacie prispievať do rozpočtu EÚ viac ako v súčasnosti. Pozícia Slovenska má zahŕňať aj požiadavku na zachovanie súčasných podmienok spolufinancovania pre všetky kategórie regiónov a dosiahnutie lepšej rovnováhy pri zadefinovaní všeobecných finančných podmienok. Prioritou Slovenska má byť tiež výrazné zjednodušenie pravidiel pre realizáciu projektov spolufinancovaných z rozpočtu EÚ a zosúladenie horizontálnych pravidiel naprieč fondmi a nástrojmi. Dôležitou je pre Slovensko podľa materiálu aj zachovanie silnej pozície politiky súdržnosti a udržanie jej percentuálneho pomeru na čo najvyššej úrovni na celkovom rozpočte EÚ vo VFR po roku 2020. Tiež by mali byť zachované dostatočné a primerané zdroje pre Spoločnú poľnohospodársku politiku a významným bodom je aj urýchlenie konvergencie priamych platieb. "SR nepodporuje navrhované výrazné zníženie rozpočtu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Zníženie finančnej alokácie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku bude mať na SR výrazný dopad ako v oblasti pôdohospodárstva, tak i v oblasti ochrany životného prostredia," uvádza sa v materiáli. MZVaEZ reaguje aj na situáciu okolo brexitu, ktorá podľa rezortu dáva výnimočnú príležitosť na to, aby sa EÚ zbavila všetkých rabatov a výnimiek v prospech niekoľkých členských štátov. Kondicionality a kritériá, ktoré podmieňujú využívanie zdrojov z jednotlivých politík a nástrojov EÚ, musia byť zároveň podľa materiálu proporčné, relevantné a v súlade s právnym rámcom EÚ.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Európska centrálna banka nechala menovú politiku bez zmeny
28. 1. 2019
Európska centrálna banka (ECB) dnes podľa očakávania nechala menovú politiku bez zmeny. Nevylúčila ale možnosť zvýšenia úrokových sadzieb neskôr v tomto roku, hoci ekonomika eurozóny zažíva najväčšie spomalenie za pol desaťročie.
Po ukončení programu nákupu dlhopisov v hodnote 2,6 bilióna eur pred iba pár týždňami ECB stále predpokladá, že sa bude držať svojej politiky a úrokové sadzby ešte počas leta ponechá na rekordných minimách. Je ale možné, že vzhľadom na výrazné spomalenie hospodárskeho rastu bude normalizácia politiky ECB odložená a že jej ďalším krokom môže byť aj zníženie a nie sprísnenie politiky, píše agentúra Reuters. Ekonomiky Nemecka, Francúzska a Talianska, ktoré sú v eurozóne najväčšie, vo štvrtom štvrťroku 2018 sotva vzrástli, a podľa dnešných údajov bol rast podnikateľskej aktivity v regióne na začiatku tohto roka najpomalší od roku 2013.
Zvyšovanie sadzieb v Európe sa pravdepodobne odkladá
25. 1. 2019
Európska Centrálna Banka (ECB) podľa očakávania nechala úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. Hlavné úrokové sadzby ostávajú na minimálnej úrovni 0,0 percenta a depozitné úrokové sadzby ostávajú nezmenené na mierne zápornej úrovni -0,4 percenta.
Rada guvernérov očakáva, že sadzby sa pravdepodobne nebudú zvyšovať, pokiaľ to bude potrebné na dosiahnutie strednodobého cieľa ECB, čiže inflácie tesne pod 2 percentá. ECB bude podľa slov svojho prezidenta situáciu prísne monitorovať. Situácia s úrokovými sadzbami by sa mohla zmeniť v druhej polovici 2019, kedy by sme mohli byť svedkami pomalého zvyšovania úrokových sadzieb. Mario Draghi na tlačovej konferencii potvrdil spomalenie hospodárskeho rastu v eurozóne. Dáta sú naďalej slabšie než sa očakávalo a takisto spomenul, že spomalenie bolo z veľkej časti spôsobené nárastom protekcionistických politík a vďaka vysokej volatilite na finančných trhoch.