Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecko čaká kríza
9. 5. 2019
Nemecko nemá len problém s imigráciou, ale aj s emigráciou. Kým do krajiny prúdia málo vzdelaní cudzinci, časť najkvalifikovanejších domorodcov odchádza, napríklad do Švajčiarska. Nemecko tak mieri ku kríze, varoval nemecký ekonóm Heribert Dieter. Nemci podobne čelia hlavne exodu lekárov. Prehliada sa, že Nemecko nemá jeden, ale "dvojaký migračný problém," uviedol Dieter v názorovom článku vo švajčiarskom denníku Neue Zürcher Zeitung.
"Pre Nemecko je súčasná migračná politika dvojnásobne nepriaznivá. Krajina stráca vysoko kvalifikovaných ľudí vzdelaných na náklady daňových poplatníkov - rovnako ako africké krajiny alebo India. Súčasne sa ďalej prisťahovávajú nízko kvalifikovaní a zaťažujú sociálny štát," povzdychol si. "Nemecko je, ako kedysi v 19. storočí, znovu krajinou vysťahovalcov, bez toho by bol tento jav v nemeckej verejnosti diskutovaný," dodal. Nemeckí lekári odchádzajú do susedného Švajčiarska, kde sa hovorí aj po nemecky. Časť z nich mizne ale aj v Nórsku, ktoré rovnako ako Švajčiarsko nie je členom Európskej únie. Nemecko stráca aj inžinierov, ktorí končia napríklad až v Austrálii, pripomenul Dieter. Najviac Nemcov však presídlilo do Spojených štátov a Británie. Celkom sa v cudzine usadilo okolo 3,4 milióna Nemcov, z toho 2,7 milióna v produktívnom veku od 15 do 64 rokov. Uvádza to špeciálny informačný web pre Nemcov v zahraničí. "Keďže nejde o osoby s nízkou kvalifikáciou, má aj malý počet emigrantov významné dôsledky," upozornil Dieter na úskalia "exportu ľudského kapitálu".
Vznik finančnej polície je pod paľbou kritiky
6. 5. 2019
Európska únia by rada lepšie koordinovala boj proti legalizácii špinavých peňazí. Jedným z možných riešení je založenie európskej finančnej polície. Táto snaha Bruselu však v Česku vyvoláva kritiku. „Zamieňajú policajnú činnosť a finančné spravodajstvo,“ myslí si šéf Finančného analytického úradu.
Na konci minulého roka sa na verejnosť dostala obrovská aféra okolo prania špinavých peňazí dánskou bankou Danske Bank. Cez účty jej estónskej pobočky sa mali prehnať miliardy dolárov pochádzajúce z trestnej činnosti z Ruska, Moldavska alebo Azerbajdžanu. Whistleblower a bývalý zamestnanec banky Howard Wilkinson, ktorý na prípad upozornil, navyše pri vypočutí v Európskom parlamente tvrdil, že obdobne fungovali tiež banky v iných európskych krajinách, okrem iného aj v Českej republike.
Ubudlo živnostníkov v Európskej únii aj na Slovensku
3. 5. 2019
Živnostníci majú stále vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, pripomína analytička. Počet samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) na Slovensku, ako aj v celej Európskej únii vlani medziročne klesol. Celkovo bolo za rok 2018 v únii 32,6 miliónov evidovaných živnostníkov, čo predstavuje 14 percent z celkovej európskej zamestnanosti.
Na Slovensku bolo vlani vyše 377 tisíc živnostníkov, čo je o 5,8 tisíc menej ako rok predtým. "Súvisí to aj s tým, že majú stále vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Mnohí živnostníci prešli na s.r.o. alebo prestúpili do zamestnaneckého pomeru,“ informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Európsky štatistický úrad Eurostat vo svojich najnovších údajoch uviedol, že najviac živnostníkov má Grécko a Taliansko, ktorí podnikajú prevažne v oblasti turizmu. V Grécku je tretina ľudí evidovaných práve ako SZČO a v Taliansku je ich vyše 20 percent. Nasleduje Poľsko (18 percent) a Rumunsko (17 percent). "Na Slovensku tvoria živnostníci 15 percent z celkového počtu zamestnaných osôb. Rovnako je to aj v Portugalsku a Veľkej Británii. Česko je mierne pred nami, živnostníci tvoria 16 percent z celkovej zamestnanosti,“ doplnila Buchláková. Najmenej živnostníkov je v Dánsku a Luxembursku (obe osem percent), ako aj v Nemecku či Švédsku (obe deväť percent). Živnostníci v únii pracujú podľa Buchlákovej prevažne v oblasti služieb a predaja či ako remeselníci. Mnohí podnikajú v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva. "Ak sa pozrieme na rozdelenie podľa pohlaví, muži sú vo vedení. Ženy síce predstavujú 52 percent celkovej európskej populácie, ale iba 34,4 percent zo samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ a len 30 percent z európskych začínajúcich podnikateľov,“ dodala Buchláková.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Nezamestnanosť v Únii klesla, dosiahla historické minimum
2. 5. 2019
Miera nezamestnanosti v eurozóne aj v celej Európskej únii v marci klesla. V prípade euroregiónu dosiahla pritom najnižšiu úroveň od septembra 2008, teda od globálnej finančnej krízy. V EÚ klesla na historické minimum, najnižšiu úroveň od začiatku štatistík v januári 2000. Informoval o tom v utorok Eurostat, štatistický úrad Európskej únie.
Podľa Eurostatu sa miera nezamestnanosti v euroregióne po očistení od sezónnych vplyvov v marci 2019 znížila na 7,7 percent zo 7,8 percent vo februári 2019 a z 8,5 percent pred rokom, v marci 2018. Miera nezamestnanosti v EÚ klesla v marci 2019 na 6,4 percent zo 6,5 percent vo februári 2019 a zo 7 perecnt v marci 2018. Eurostat odhaduje, že v marci 2019 bolo v celej EÚ bez práce 15,907 milióna mužov a žien, z toho 12,630 milióna v eurozóne. V medziročnom porovnaní sa počet nezamestnaných v EÚ znížil o 1,43 milióna a v regióne, ktorý platí eurom, o 1,172 milióna osôb.