Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pre brexit presúvajú finančné spoločnosti svoje pobočky do Dublinu
20. 5. 2019
Rokovania o brexite zatraktívnili Dublin pre finančné spoločnosti, akými sú napríklad banky či investičné spoločnosti. Tie už začali presúvať svoje kancelárie, zamestnancov, ale aj svoje európske sídla do írskej metropoly. Potvrdzuje to prieskum londýnskeho think tanku New Financial.
"Pre brexit je určite Írsko atraktívne z hľadiska pracovných miest a podnikania. V oblasti finančných služieb je Dublin zatiaľ víťazom, pokiaľ ide o premiestňovanie v dôsledku brexitu," skonštatoval pre TASR špecialista think tanku New Financial na kapitálové trhy a brexit Panagiotis Asimakopoulos. Prieskum think tanku ukázal, že približne už 100 finančných spoločností presunulo svoju časť biznisu z Británie do Dublinu pre brexit, pričom celkovo 30 percent zo všetkých firiem presunulo časť podnikania z Británie do ostatných krajín Európskej únie. "Zo 100 firiem až 86 presunulo svoj európsky hub do Dublinu. Ten doteraz prilákal mnoho správcovských spoločností, investičných a hedžových fondov, kapitálových spoločností a v menšej miere aj poisťovne," priblížil Asimakopoulos. V závislosti od budúceho nastavenia regulačných požiadaviek v oblasti finančných služieb sa podľa jeho slov môže postupne zvyšovať majetok, prevádzky a počet zamestnancov, ako sa budú firmy presúvať a budú mať záujem pokračovať v poskytovaní služieb svojim klientom.
Paneláky v Česku idú na dračku, stoja menej
17. 5. 2019
Keď tesne po novembri 1989 zavítal na pražské sídlisko Južné Mesto vtedajší prezident Václav Havel, označil tamojšie byty za „králikárne“, čo vyvolalo značne negatívne reakcie. Čas ukazuje, že ich éra sa ani po 30 rokoch zďaleka neskončila. Mnoho panelákových bytov sa kompletne zrekonštruovalo, revitalizáciou prešli celé domy. Realitní makléri tvrdia, že o panelákové byty je veľký záujem, ktorý prevyšuje ich ponuku.
Hlavným dôvodom je cena. Je výrazne nižšia v porovnaní nielen s bytmi v novostavbách, ale aj v staršej tehlovej zástavbe. Podľa realitnej kancelárie RE/MAX G8 Reality stál vlani štvorcový meter v panelovom dome v priemere 64-tisíc korún (2 500 eur). To je o 13-tisíc korún (500 eur) menej ako v starých tehlových budovách. A za štvorcový meter v novostavbe si kupujúci priplatia 37-tisíc korún (1 440 eur). V dlhšom časovom horizonte je vývoj cien panelových domov obdobný ako pri novostavbách. Zvyšujú sa. Len za posledné tri roky sa ceny podľa RE/MAX G8 Reality zvýšili o viac ako tretinu. „V posledných 10 rokoch je nárast cien v Prahe ročne medzi 10 až 12 percentami,“ spresňuje Tereza Vrzáková z RE/MAX G8 Reality.
Z každého bruselského eura ostane v ekonomike 67 centov
15. 5. 2019
Keby Slovensko použilo všetky eurofondy, ktoré k nám tento rok pritečú, mohli by sme „zadarmo“ prevádzkovať ministerstvo obrany. To totiž minie približne 1,67 miliardy eur, čo je aj výška eurofondov rozpočtovaných na rok 2019. Na budúci rok k nám Brusel pošle až 2,82 miliardy eur. Za to by sa dal zaplatiť všetok textil dovezený na Slovensko v priebehu jedného roka a ešte by niekoľko stoviek miliónov ostalo navyše. Prípadne by každý pracujúci mohol dostať jednu priemernú mzdu navyše.
Analytická štúdia a sprievodný komentár Národnej banky o benefitoch eurofondov z apríla 2017 odhadujú, že približne dve tretiny z hodnoty eurofondov sa premietne aj do tvorby HDP. „Z jedného eura EÚ zdrojov do tvorby HDP premietne 59 centov a ďalších osem centov vytvoreného HDP predstavuje efekt prínosu zahraničia,“ píšu analytici Úseku pre menu, štatistiku a výskum z NBS. Zvyšok sa zaknihuje ako medzispotreba či dovoz tovarov potrebných na uspokojenie zvýšeného dopytu.
Európska komisia znížila odhad rastu ekonomiky
10. 5. 2019
Európska komisia dnes mierne znížila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny aj celej Európskej únie. V EÚ by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) podľa novej prognózy zvýšiť o 1,4 percenta a v eurozóne o 1,2 percenta. Oba odhady sú tak o 0,1 percentuálneho bodu nižšie ako v februárovej prognóze Komisie.
Hospodársky rast by mal navyše výrazne spomaliť v porovnaní s vlaňajškom, kedy sa HDP v Únii zvýšil o dve percentá a v krajinách eurozóny o 1,9 percenta. Na hospodárske vyhliadky Európy má podľa Komisie negatívny vplyv spomaľovanie rastu svetovej ekonomiky. Na budúci rok však Komisia predpokladá zrýchlenie hospodárskeho rastu v EÚ na 1,6 percenta a v eurozóne na 1,5 percenta.