Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Britské firmy opúšťajú český trh
25. 9. 2019
Záujem britských podnikateľov o biznis v Česku ďalej klesá. V súčasnosti v Českej republike podniká 4694 firiem s britskými vlastníkmi, čo je o 5 % menej než v roku 2018.
Vyplýva to zo štatistík poradenskej spoločnosti Bisnode, ktoré zverejnil server e15.cz. Objem britského kapitálu upísaného v základnom imaní českých firiem je však podľa zistení Bisnode na maxime. Najvýraznejší rast počtu britských firiem zaznamenalo Česko tesne pred a po referende o brexite, teda v období, keď sa podnikatelia pripravovali na možné dôsledky rozhodnutia o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Historické maximum dosiahli v marci minulého roka a odvtedy počet firiem s britskými vlastníkmi takmer neustále klesá.
Európske automobilky varujú pred brexitom bez dohody
23. 9. 2019
Zväz európskych výrobcov áut ACEA a kľúčové národné zväzy automobilového priemyslu varovali pred "katastrofickými dôsledkami" brexitu bez dohody. ACEA, Európska asociácia dodávateľov pre automobilový priemysel (CLEPA) rovnako ako 21 národných zväzov automobilového priemyslu vydali v nedeľu zriedkavé spoločné vyhlásenie, v ktorom dôrazne varovali pred negatívnymi vplyvmi brexitu bez dohody na "jedny z najhodnotnejších ekonomických aktív Európy".
Pod vyhlásenie sa podpísali napríklad nemecký zväz automobilového priemyslu VDA, zväz francúzskych výrobcov áut CCFA alebo britský zväz výrobcov a predajcov áut SMMT. Šéfovia európskeho automobilového priemyslu varovali, že dôsledky neriadeného brexitu pre sektor by boli vážne. "Odchod Veľkej Británie z EÚ bez dohody by odštartoval rozsiahlu zmenu obchodných podmienok, pričom by hrozilo, že clá vo výške miliárd eur ovplyvnia preferencie spotrebiteľov a ceny na oboch stranách Lamanšského prielivu," uvádza sa vo vyhlásení. Obchodné bariéry poškodia výrobný model odvetvia, pričom náklady len na 1-minútové zastavenie výroby v Británii predstavujú podľa vyhlásenia 54.700 eur.
EÚ by mala súhlasiť s predĺžením brexitu, iba ak má Londýn plán
20. 9. 2019
Európska únia by nemala súhlasiť s ďalším predĺžením brexitu, pokiaľ Británia nepodloží takúto požiadavku návrhom, ako vyriešiť situáciu, ktorá je dlhodobo na „mŕtvom bode“.
Generálny riaditeľ BDI (Zväz nemeckého priemyslu) Joachim Lang v Berlíne razantne vyhlásil, že akékoľvek možnosť odkladu bez jasného plánu neprichádza do úvahy.
Ak britská vláda predloží ďalšiu žiadosť o predĺženie termínu brexit podľa článku 50 európskych zmlúv, musí byť zrejmé, ako sa Londýn chce vyhnúť „no-deal“ brexitu bez akýchkoľvek následkov. V takom prípade by mal odklad termínu zmysel, v opačnom prípade by tento krok zvýšil všeobecnú obchodnú neistotu. Britská vláda Borisa Johnsona očividne nemá v pláne zabrániť „no-deal“ brexitu. Preto spoločnosti reálne nemajú inú možnosť ako sa reálne pripravovať na scenár, že Británia 31. októbra vystúpi z EÚ bez dohody. Pre nemecké spoločnosti by takýto výsledok bol jednoznačne najhorším scenárom a mohol by tento rok spomaliť tempo rastu takmer na nulu. Nemecká vláda zatiaľ očakáva, že ekonomika porastie o 0,5 percenta, čo aj pri tomto scenári predstavuje výrazné spomalenie oproti minuloročnej expanzii 1,5 percenta.
Klesajúce splátky môžu eurozóne priniesť 140 miliárd eur
18. 9. 2019
Rekordne nízke náklady na pôžičky a klesajúce splátky z dlhov by mohli do konca roku 2021 priniesť eurozóne nečakaných 140 miliárd eur na nové projekty, od budovania ciest po ochranu klímy. Pokles nákladov na pôžičky v tomto roku posilnil finančné prostriedky bloku. Zníženie úrokových sadzieb z pôžičiek umožňuje totiž vládam lacnejšie refinancovať staršie dlhy, no predovšetkým im zostáva viac hotovosti.
To podporuje argumenty tých, ktorí tvrdia, že eurozóna môže a mala by zvýšiť investície, ktoré pomôžu naštartovať zotavovanie jej ekonomiky. Najväčšie hospodárstvo euroregiónu - Nemecko - sa blíži k recesii a Európska centrálna banka už robí maximum pre podporu ekonomiky regiónu. Mnohí preto považujú vládne výdavky za kľúč k zrýchleniu hospodárskeho rastu a inflácie. Pri súčasných výnosoch z dlhopisov ušetria vlády eurozóny tento rok každá v priemere 0,10 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), odhaduje Frank Gill z ratingovej agentúry S&P Global. Tieto úspory sa v roku 2020 zvýšia na 0,25 percenta HDP a v roku 2021 na 0,80 percenta HDP, domnieva sa Gill. Pripomenul, že je to nad rámec predtým očakávaných úspor a vzhľadom na dlhú splatnosť cenných papierov v eurách to znamená, že tieto úspory sa budú zvyšovať. Úspory v euroregióne by dohromady mohli dosiahnuť približne 140 miliárd eur. To je podľa Gilla významný a neočakávaný hnací motor.